V dňoch 25. 7. - l. 8. 94 sa konala 27. ekumenická konferencia Medzinárodného eku- menického združenia (International Ecumenical Fellowship - IEF) v Durhame v Anglicku. Čím bola táto konferencia zaujímavá pre nás? O IEF už informovali Getsemany v májovom a novembrovom čísle minulého roku - zúčastnila sa jej aj ekumenická skupina ľudí z Čiech, Moravy a Slovenska.
Prípravy na cestovanie do ďalekého Durhamu boli veľké, keďže členovia výpravy pochádzali z rôznych končín bývalého Československa. Už na začiatku sme sa stretli na dohovorených miestach, čo mohlo zároveň znamenať .začiatok dobrý, všetko dobré". A tak sme s veľkými očakávaniami a trochou obáv z neznáma postupne naplnili štyri autá a vydali sa v počte 19 ľudí spoločne z Prahy na cestu skoro ráno 23. 7. 94. V prvý deň nás čakalo vyše 1.000 kilometrov. Úmorné teplo nás sprevádzalo počas celej 600-kilometrovej cesty cez Nemecko. K večeru sa posádky všetkých áut stretli v príjemnom chládku na nemeckom území neďaleko holandských hraníc. Ako sa na parkovisku zistilo, začalo byť ešte len teraz horúco, pretože jedno z áut malo vážnu poruchu, ktorá mu bránila pokračovať v ceste. A tak ženy pripravovali na parkovisku zo zásob večeru, chlapi opravovali auto, deti obom skupinám zúčastnene asistovali. Situácia bola vážna, nádej na odstránenie poruchy žiadna - chýbali potrebné náhradné diely. Služby v nemeckom autoservise ponúkli až v pondelok, bola sobota večer. A tak traja šikovní vodiči zostali kumštovať na parkovisku a posledné auto sa vydalo na cestu do holandského prímorského mesta Vlissingen, kde mala celá výprava u dobrých ľudí zabezpečený nocľah. Posádka tohto posledného auta sa vďaka tomu v nedeľu dopoludnia zúčastnila anglikánskej bohoslužby v prístavnej misijnej stanici neďaleko Vlissingen, kde členovia misie pracujú pre námorníkov. Ich práca spočíva v službe človeku čo sa týka poskytovania obyčajných ľudských služieb - a až po prejavení záujmu sestry a bratia misie .vydajú dôvody svojej nádeje" tým, ktorí záujem prejavia. Modlitbu viedol vtipný anglikánsky františkán, sám bývalý námorník. Návštevníci z bývalého Československa boli explicitne privítaní tiež. Po bohoslužbe nasledovalo pre všetkých agapé.
Ostatní členovia výpravy dorazili do Holandska až na druhý deň na obed. Veľmi unavení, ale spokojní, pretože poruchu na aute sa podarilo uvažujúcim a modliacim sa majstrom z improvizovaných náhradných dielov na mieste odstrániť. Z Vlissingen sa kompletná výprava vydala na more, ktoré sme hodlali zdolať trajektom z belgického prístavu Zeebrugge do anglického Felixtowe. Zostávalo nám trochu času, tak sme sa počas horúceho letného popoludnia omočili v mori. Niektorí z nás prvý raz v živote zistili, že to more je naozaj slané. . .
Minútu pred polnocou sme vyplávali z kontinentu na more a smerovali na ostrov Spojeného kráľovstva. Práve začínala na mori búrka. Preto sme sa pomaly vytratili z paluby a uložili sa spať do jednej z mnohých miestností viacúčelovo vybavenej obrovskej modernej lode. Ráno sme vyšli autami z podpalubia a privítala nás nie kráľovná Alžbeta, ale colníci a jazda vľavo. Spočiatku sme sa pokúšali učiť Angličanov jazdiť v protismere, ale ich konzervatívnosť je dokonalá - zvykať si na ľavú stranu sme si museli my. Čakala nás dlhá cesta do severovýchodného Durhamu neďaleko Newcastlu. Už z diaľnice sme videli vežičky univerzitného Durhamu, ktoré sme poznali z vopred zaslaných materiálov. Hoci sme neznámych ľudí z rôznych končín Európy a sveta videli v Durhame po prvý raz, stretli sme sa s veľmi milým a srdečným severanským prijatím. A hneď sme si všimli aj ďalšiu vec. My, ľudia vychovaní na Východe, sme zvyknutí na množstvo problémov. Prvou vecou, na ktorú sme si zvykli okamžite, bola veta: .No problem". A naozaj - žiadna vec nebola problémom - akýkoľvek organizačný problém naši noví priatelia riešili v pokoji, s rozvahou a milým úsmevom až do víťazného konca. Mali sme pocit, že sa od začiatku do konca stretávame s Božou dobrotou, ktorá si na sprostredkovanie vybrala úplne neznámych cudzích ľudí. Boli sme užasnutí ľudskou štedrosťou, ochotou a otvorenosťou kresťanov zo Západu, ktorou nás na každom kroku zahŕňali doslova mierou vrchovatou, natrasenou. Navštívené ekumenické stredisko Hengrave pri Bury St. Edmunds bolo jasným potvrdením tejto skutočnosti.
Deň sa začínal rannou modlitbou, ktorá bola v malých skupinkách na Collingwood a Grey College, kde sme boli ubytovaní. Oproti minulým rokom bola ranná modlitba zaradená do programu explicitne, nakoľko vyjadruje dôležitú časť kresťanského života a prvý z troch akcentov IEF. Základný program združenia tvoria:
l. modlitba + liturgia
2. tradície zúčastnených cirkví.
3. umiernená snaha o zjednotenie
Po raňajkách nasledoval program v hlavnom stane. Po čítaní z biblie v rôznych jazykoch a krátkej modlitbe bola prednáška. Jej text dostal každý účastník v dostupnom svetovom jazyku, ktorý si vyznačil na prihláške. Po prednáške sa účastníci podľa jazykov, regiónov a záujmov rozdelili do malých skupín, v ktorých diskutovali o prednesenej téme. Vždy pred obedom bola liturgia jednej zo zúčastnených cirkví. Zažili sme liturgiu katolícku, reformovanú, škótsku presbyteriánsku, luteránsku, pravoslávnu a anglikánsku. Popoludní bola možnosť individuálneho trávenia voľného času, ktorý sme obyčajne využívali na obdivovanie stredovekého univerzitného mesta s veľkou katedrálou, hradom a komplexom priliehajúcich stavieb. Zaujímavosťou bolo - a s tým sme sa stretli na všetkých navštívených miestach v Anglicku - že všetky historické budovy sú v súčasnosti využité v bežnej prevádzke. Mnohé slúžia dnes ako sídla rôznych inštitúcií. V Durhame vo všetkých historických budovách okolo katedrály sídli univerzita. Mládež tak získava vzťah k hodnotám minulých generácií a osvojuje si ich prirodzene, bez mentorovania dospelých.
Predvečerom sa obyčajne účastníci odoberali na workshopy zamerané na tému keltského kresťanstva, vízie Európy, biblického štúdia, schopnosti počúvať a na oblasť kresťanskej realizácie v tanci, hudbe a speve. Účastníci mali pri workshopoch možnosť výberu podľa individuálneho záujmu. Večer boli spoločné modlitby. V jeden večer v katedrále pri hrobe sv. Cuthberta a sv. Bedu, v ďalší večer bola zaujímavá vigília pred púťou na svätý ostrov Lindisfarne a v ďalší večer uzdravujúca modlitba.
V poradí 27. tohoročná konferencia bola na tému Život Trojice dnes. Nosnou prednáškou k ústrednej téme bola rovnomenná prednáška luteránskej farárky Dr. Irmgard Kindt-Siegwalt. Život Trojice bol priblížený v známej Rublevovej ikone Trojice a diskutovaný z viacerých aspektov. Pozadie keltského kresťanstva s aktuálnymi spirituálnymi hodnotami nám veľmi zaujímavo priblížil anglikánsky kňaz Dr. Marcus Losack.
Účastníci pochádzali z rôznych končín Európy a Ameriky. Zatiaľ sú zaregistrované regióny zo 8 štátov: Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko, Belgicko, Holandsko, Španielsko, Spojené štáty americké a z východnej Európy Poľsko. Tento rok bola prítomná skupina pravoslávnych študentov teológie z Rumunska a československá skupina. Posledné menované skupiny zároveň vyjadrujú perspektívu rozvoja IEF - od Východu sa očakáva nielen záujem, ale aj oživenie a duchovné obnovenie zmaterializovaného Západu. Všetkých 354 účastníkov konferencie malo predovšetkým počas stolovania možnosť individuálnych kontaktov. Nadväzovali sa priateľstvá a odovzdávali informácie, čo prebiehalo veľmi neformálne pripomínajúc skôr stretnutie priateľov než kongres. Podľa vyššieho vekového priemeru a z celkovej atmosféry bolo zjavné, že mnohí účastníci sa zúčastňujú konferencie každoročne. Z atmosféry vyplývalo, že veľká vzdialenosť nie je na prekážku dlhodobým priateľstvám a túžbe po stavaní mostov k zjednoteniu kresťanov. Z osobných kontaktov sme tiež videli, že odlišnosť denominácií nie je prekážkou k modlitbe a pokojnej tolerancii, ale je priam motiváciou k medziľudskému kontaktu, vzájomnému rešpektovaniu sa a k pomoci.
a) Pre nás bola konferencia príležitosťou aspoň krátkodobo nahliadnuť do života a prostredia ľudí a overiť si, ako znášame odlišnosť blížnych hovoriacich iným jazykom, žijúcich v odlišnom prostredí, patriacich do odlišnej cirkvi, ale veriacich v toho istého Boha. b) Umožnila zdieľanie vzájomných skúseností z kresťanského života. Vďaka reflektovaným zážitkom druhých ľudí sa snáď budeme môcť poučiť z chýb iných a ostatní sa poučia z našich. c) Chápajúca solidarita druhých ľudí predstavuje pre každého z nás významnú osobnú podporu, z ktorej budeme dlho žiť. Niektoré z nových kontaktov budú možno predstavovať aj podporu trvalejšiu. d) Znamenala pre nás významný osobný zážitok nebáť sa ísť do vecí a zároveň cennú skúsenosť, že veľké veci robia obyčajní ľudia. e) Reflektovanie zážitkov iných ľudí nás viedlo k reflektovaniu vlastných zážitkov vo veciach ekumény a hľadanie všestranne prijateľných foriem zbližovania s ostatnými kresťanskými cirkvami. f) Bola tichou školou vzájomnej medziľudskej tolerancie, ktorú potrebujeme predovšetkým vo vlastných cirkvách a rodinách. g) Pre prítomných teenagerov z našej skupiny bola okrem iného stimulom k učeniu svetových jazykov a pre všetkých z nás bola ničím iným nenahraditeľnou skúsenosťou vidieť - počuť - zažiť.
Jan Amos Komenský považoval za vrchol vzdelania cestovanie. Po skvelých skúsenostiach z Anglicka sme mu radi dali za pravdu.
Klára Podhradská
Příští 28. kongres IEF se bude konat ve dnech 21.-28. 8. 1995 v polském Těšíně. Geografická blízkost a nižší náklady umožní se zúčastnit i těm, kteří na minulém kongresu nebyli, ačkoli byli přihlášeni. Není vyloučena ani možnost obstarat vhodné ubytování v Českém Těšíně a denně docházet několik minut na polskou stranu. Na jeden den dokonce organizátoři předpokládají pobyt všech účastníků v Těšíně českém.