. . .ateistická cirkev?

V dňoch 8.-9. mája 1998 sme sa zúčastnili v Prahe sympózia na tému Politická teológia ako dvaja zástupcovia Teologického fóra. Už na januárovom sympóziu v Bratislave vzbudila táto téma zaslúženú pozornosť aj vzhľadom na súčasnú politicko-spoločenskú situáciu na Slovensku. Keďže dva týždne pred konaním pražského stretnutia vydalo deväť slovenských biskupov vyhlásenie k situácii v našej spoločnosti, boli sme zvedaví, ako sa s touto témou vyrovnávajú naši priatelia v Čechách. Veľkým prínosom bolo, že sa organizátorom podarilo zabezpečiť dvoch zahraničných prednášateľov z tak rôznych svetadielov ako je Európa a Ázia. M. Kirwan z Londýna zaujal svojou prednáškou o politickom násilí z európskej perspektívy. Hneď na začiatku povedal, že pre kresťanov bolo vždy ťažké nájsť pozitívny prístup k politike, čo v značnej miere pretrváva na Slovensku dodnes. Zameral sa na dva typy násilia: násilie v politickom systéme a násilie, ktoré spôsobujeme sami sebe. Zdôraznil, že je potrebné ich teologicky reflektovať. Pre spoločnosť, ktorá je v stave napätia, je riešením hľadanie vinníka, čo je nám dobre známy mýtus o nepriateľoch Slovenska. Chorá spoločnosť potrebuje uzdravenie a nie iba kritiku. V koreferáte O. I. Štampach pripomenul nepripravenosť cirkvi na demokratický systém. Sen o konzervatívnom, autoritárskom a národnom štáte sa stal súčasťou štátnej politiky v takých katolíckych krajinách ako boli Španielsko a Taliansko v tridsiatych rokoch nášho storočia. A my smutne dodávame, že podobné tendencie sa vracajú na Slovensko v rokoch deväťdesiatych. Zaujal nás pojem politické modlárstvo, kam Štampach zaradil národ, štát a vodcu. Druhý deň sympózia začal svojou prednáškou prof. E. S. Emmanuel zo Sri Lanky. Za východisko si zvolil II. vatikánsky koncil, kde nastal „Koperníkovský obrat" - cirkev nie je stredom, ale svet je stredom a teda ho musíme brať vážne. V tomto zmysle politika by mala byť službou zranenému ľudstvu. Cirkev ako advokát obetí sa musí púšťať do politiky - nie však straníckej. Apolitičnosť cirkvi by bola ohrozením jej misie. Musíme brať do úvahy, že Ázia má inú skúsenosť než Európa. Ázijská teológia nestojí proti, ale je alternatívou k európskej teológii. Týka sa to najmä nového prístupu k ostatným náboženstvám. Prameňom pre utváranie teológie je nielen Biblia, ale aj zjavenie Boha prostredníctvom iných náboženstiev. V Ázii nie je možné od politiky utiecť. Sociálne učenie cirkvi nie je totiž dodatok, ale je centrálnou časťou teológie a to nielen vo svetadiele, v ktorom vysoké percento ľudstva žije pod životným minimom. Politická teológia Ázie stojí na dvoch pilieroch: prvý z nich predstavuje pozitívny príspevok iných náboženstiev, druhý spolupráca evanjelia a masmédií. Tieto nové a netradičné pohľady na politickú teológiu boli pre nás obohacujúce a inšpirujúce, aby aj cirkev na Slovensku mala odvahu niesť oslobodzujúcu zvesť dnešným ľuďom; pretože ináč bude platiť, že nebratská, nesesterská a nepolitická cirkev sa stáva ateistickou.

JG + MK