Etiópska pravoslávna cirkev Tewahedo patrí medzi najväčšie pravoslávne orientálne kresťanské cirkvi – nachádza sa v Afrike, a spolu má vyše 50 miliónov členov. Zaraďuje sa teda do východného kresťanstva, a ako zdroj Písma používa ortodoxnú Tewahedo Bibliu. V liturgii vychádza z Alexandrijskej tradície, a je formovaná episkopálnym rádom. Zároveň je táto cirkev jedna z najstarších kresťanských cirkví, a ako taká vyznáva jednu podstatu Krista, teda práve presvedčenie o jednej prirodzenosti v Kristovi – božskej aj ľudskej, v zmysle monofyzitizmu.
Prax tejto cirkvi zahŕňa vieru v Boha, úctu k Panne Márii a úctu ku svätým a anjelom. V Etiópskej pravoslávnej ortodoxnej cirkvi sa slávi deväť hlavných – Veľkých sviatkov: Lidet (narodenie Pána), Timket (Epifánia), Tsinset (Zvestovanie Panny Márie), Debre Tabor (Premenenie Pána), Hosana (Kvetná nedeľa), Siklet (Ukrižovanie), Fasika (Vzkriesenie), Paraklitos (Svätodušná nedeľa), Erget (Nanebovstúpenie Pána) a deväť Malých sviatkov: Sibket (prvá nedeľa pred Vianocami), Birhan (druhá nedeľa pred Vianocami), Nolaui (tretia nedeľa pred Vianocami), Genna (oslava narodenia Krista – pripomenutie obriezky), Lidete Simeon (pripomienka Simeona, ktorý niesol Krista vo svojom náručí a tak sa uzdravil), Kana Ze Gelila (svadba v Káne Galilejskom a premena vody na víno), Debre Zeit (pripomienka očakávaného druhého príchodu Krista), Mesekel (deň svätého kríža).
V oblasti svätého prijímania je táto cirkev veľmi striktná v tom, že na prijímaní v hlavnom priestore chrámu sa môžu zúčastniť len veriaci, ktorí sa predtým postili a sú považovaní za čistých podľa židovských predpisov o rituálnej čistote. Veriaci zároveň zachovávajú pravoslávne učenie a dôraz na náuku o Trojici – a síce že Boh je spojený v Otcovi, Synovi a Duchu svätom.
Bohoslužobným jazykom tejto etiópskej cirkvi je jazyk „Ge´ez“. Čo sa týka liturgie, tá má podobnú štruktúru (t.j. poradie jednotlivých častí, ktoré po sebe nadväzujú) už od 4. storočia, odkedy sa datuje aj história vzniku tejto cirkvi. Najdôležitejším predmetom v kostole je tabot na oltári, čo má byť pre etiópsku pravoslávnu cirkev Tewahedo pripomenutím archy Zmluvy, a predstavuje tak spojitosť s Izraelom. Zaujímavosťou taktiež je, že etiópski kresťania slávia sobotu aj nedeľu. Kríž v etiópskej cirkvi nemá korpus. Na znak prináležitosti ku kresťanstvu si mnohí etiópski kresťania nechávajú vytetovať kríž na čelo alebo na ruky. V cirkvi sú dve dôležité kategórie služobníkov, ktoré sa podieľajú na liturgii. Prvá kategória služobníkov sa skladá z kňazov a diakonov (tiež asistujúcich kňazov a subdiakonov) a lektorov, ktorí vysluhujú bohoslužbu - samozrejme do tejto skupiny patria aj ľudia ako patriarcha, arcibiskup, biskup, ale tí sa pri bežnej bohoslužbe vyskytujú zriedkavejšie. Druhou kategóriou služobníkov sú kantori (chrámoví speváci zvaní däbtäras), ktorí sa starajú o liturgické chválospevy počas samotnej bohoslužby. Títo speváci sprevádzajú bohoslužbu spevom, sakrálnym tancom, rohmi, búchaním palíc, bubnami a flautami. Nie sú vysvätení.
Na to, aby bola bohoslužba platná, a na to aby bola zmysluplná, ju musia vysluhovať aspoň títo nasledovní ľudia: kňaz, diakon (jáhen), subdiakon (podjáhen), lektor. Všetci spomenutí majú v kostole svoje špeciálne miesto, kde sa musia počas liturgie nachádzať. Vysluhujúci kňaz je v strede kostola, čelom otočený na východ. Po jeho pravici je subdiakon a lektor, a vpredu je diakon, ktorý drží kríž. Samotný kostol je rozdelený do troch kruhov, ktoré majú taktiež napodobňovať Jeruzalemský chrám. V dnešnej dobe je táto architektúra už zriedkavejšia, ale i tak má svoje opodstatnenie. Prvý kruh je ten, v ktorom sa nachádzajú kantori (druhá kategória služobníkov), druhý kruh sa nazýva Sancta – je to miesto pre tých, čo dostávajú sväté prijímanie. Tretí kruh je Sancta Sanctorum, tam sa nachádza oltár – najsvätejšie miesto, do ktorého môžu vstúpiť len zasvätení.
Liturgia má v Etiópskej pravoslávnej cirkvi dve časti: A) vstupnú časť (pred-anaforickú), ktorá sa nazýva „Ordo Communis“, a eucharistickú – t.j. anaforickú časť. Celý rítus by mal byť spievaný, a zvyčajne trvá okolo dvoch hodín. Čo sa týka chleba a vína, nepodarilo sa mi nájsť presný liturgický názov, ktorý v etiópskej cirkvi používajú, avšak eucharistický chlieb pečie diakon pred každou liturgiou v „dome chleba“ vedľa chrámu, a tento chlieb je kvasený, a len na Zelený štvrtok nekvasený. Víno diakon vytláča z namočených hrozienok. V ďalších dvoch kapitolách tejto práce sa budem venovať podrobne obom liturgickým častiam.
V prvej časti liturgie – t. j. v „Ordo Communis“, alebo tiež v pred-anaforickej časti, sa koná prípravná služba. Táto časť v sebe zjednodušene zahŕňa: rozhrešenie cez Syna Božieho, litánie, modlitbu s kadidlom, čítanie z Písma, rituálne umývanie rúk, modlitbu vyznania viery (Nicejské alebo Apoštolské vyznanie), a vzývanie Ducha svätého. Taktiež sa v tejto časti číta hlavne z Nového zákona, z evanjelií, a prikladajú sa tri verše zo žalmov, ktoré sú spievané diakonom a zúčastnenou obcou pred samotným čítaním evanjelia.
Priebeh je nasledovný: Na začiatku bohoslužby kňaz (resp. predsedajúci – môže to byť aj patriarcha, arcibiskup, biskup, atď.) pozdraví veriacich apoštolským pozdravom, a koná sa čítanie a spevy žalmov. Kňaz v úvode liturgie vojde do kostola, a povie modlitbu pokánia a žalmov 25, 61, 103, 112, 130 a 131. Potom nasledujú modlitby sv. Gregora a sv. Basila - ktoré sú vyrieknuté v tichosti samotným kňazom, raz pred oltárom, raz pred ostatnými kňazmi, a raz pred diakonmi. Potom sa kňaz otočí smerom na východ a povie modlitbu Otče náš. Až po týchto modlitbách môže kňaz vstúpiť do priestoru Sancta Sanctorum, teda do najsvätejšieho priestoru kostola ,kde sa nachádza oltár. Keďže je to časť pred eucharistiou, nasleduje príprava na samotnú eucharistiu – jednak je to fyzický prínos chleba a vína, ale aj duchovná príprava. Na to, aby bolo možné vysluhovať sväté prijímanie, by v Etiópskej pravoslávnej cirkvi mali byť aspoň dvaja kňazi a traja diakoni. Čo sa týka samotnej prípravy prijímania, v nedeľu sú do kostola prinesené štyri z piatich bochníkov chleba, po iné dni sú prinesené len tri krajce. Víno sa vyleje do kalicha, a primieša sa doňho voda v pomere 1/3. Predtým než sa vysluhujúci kňaz dotkne chleba, rituálne si umyje ruky. Nasleduje modlitba vďakyvzdania, počas ktorej sa nikto zo zúčastnených nesmie ani rozprávať, ani smiať, pretože je to priestor vyhradený len na modlitbu. Vysluhujúci kňaz spraví trikrát rukami kríž nad chlebom a nad vínom, pričom hovorí: „Buď požehnaný Bože, mocný Otec, náš Boh; a požehnaný buď jednorodený Syn náš Boh a spasiteľ Ježiš Kristus; a požehnaný buď Duch svätý, náš utešiteľ. Sláva a česť Svätej Trojici, Otcovi, Synovi a Duchu svätému, ktorá rovnocenne jestvuje teraz a naveky vekov“. Potom sa postaví, natiahne ruky a začne spievať, pričom sa pozerá na východ: „Jeden je svätý Otec, jeden je svätý Syn, jeden je svätý Duch,“ – a ľudia odpovedajú: „Skutočne Otec je svätý, skutočne Syn je svätý, skutočne Duch je svätý“. Následne prosí kňaz Boha o to, aby zostúpil Duch svätý a premenil chlieb a víno na skutočné telo a krv Kristovu. Nad chlebom aj kalichom sa opäť trikrát prežehná. Počas tejto pred-anaforickej časti sa zároveň vyslovuje aj proklamácia, na ktorú sa pridáva celá cirkevná obec. V etiópskej cirkvi jestvujú rôzne proklamácie, jedna z nich je napríklad nasledovná:
Diakon: „Vstaňte a modlime sa“.
Ľudia: „Bože, zmiluj sa nad nami“.
Diakon: „Chváľte Pána v bázni“.
Ľudia: „Teba Bože uctievame a Teba slávime“.
Kňaz: „Pokoj nech je s vami všetkými, a Pán nech je s vami“.
Ľudia: „A s tebou Duch svätý“.
Potom ide kňaz trikrát okolo oltáru so zapálenou sviecou, zatiaľ čo hlavný diakon ide okolo tohto oltára, nesúc Pavlove epištoly. Nasleduje modlitba s kadidlom, a potom čítania z Písma, z ktorých dve čítania sú z epištol, jedno zo Skutkov, a jedno z evanjelia. Epištoly sú čítané diakonmi, Skutky asistujúcim kňazom, a evanjelium biskupom (alebo vysluhujúcim kňazom, pokiaľ nie je prítomný). Jednotlivé pasáže čítané z Písma sú určované liturgickým kalendárom. Po prečítaní evanjelia a pred anaforickou časťou nemôže už nikto opustiť kostol (iba pokiaľ by to bolo naozaj nevyhnutné – výnimku majú katechumeni, tí sú vykázaní von) a diakon prinesie vodu ,aby umyl ruky kňaza, zatiaľ čo veriaci recitujú Nicejské alebo Apoštolské vyznanie viery (určuje sa podľa druhu udalosti). Na záver tejto časti nasleduje „Bozk mieru“.
V druhej časti liturgie – v anaforickej časti, používa Etiópska pravoslávna cirkev Tewahedo celkovo 14 anafor. Sú nimi napríklad: anafora Apoštolov, anafora Pána, anafora sv. Márie, anafora sv. Basila, anafora sv. Gregora I., anafora sv. Cyrila, atď. Jednotlivé anafory sa používajú pri rozličných udalostiach, a vysluhujúci kňaz preto vyberá tú anaforu, ktorá sedí na liturgický kalendár. V knihe „The Liturgy Book of the Ethiopian Orthodox Tewahedo Church“, sa spomína ako prvá Apoštolská anafora, a preto sa jej budem venovať.
V úplnom úvode anafory vysloví kňaz túto modlitbu: „Anafora našich apoštolských otcov: Nech sú modlitby a požehnanie s našim Patriarchom a Biskupom, a nech (Boh) stráži Etiópiu, svet bez konca. Amen“. A hneď na to nadväzuje Prefácia (s anamnetickými prvkami), a pod vedením vysluhujúceho kňaza.
a) Predsedajúci: „Pán s vami všetkými“.
b) Ľudia: „I s tvojim duchom“.
a) Predsedajúci: „Vzdávajme vďaku Bohu, nášmu Otcovi“.
b) Ľudia: „Je to dôstojné a spravodlivé“.
a) Presedajúci: „Hore srdcia“.
b) Ľudia: „Máme ich u Pána“
Chvála Boha a Božích vlastností pokračuje modlitbou: „Vzdávame ti chválu, Ó Bože, a tvojmu milovanému Synovi – nášmu Pánovi, Ježišovi Kristovi, ktorého si ku nám poslal. On je Tvoj Syn a Spasiteľ, náš Vykupiteľ, Anjel Tvojej nebeskej rady. On je Slovo, ktoré je od Teba a ktorým si učinil všetky veci podľa svojej vôle. Poslal si svojho Syna z nebies do lona Panny. Stal sa telom, narodil sa do lona, a jeho pôrod bol prevádzaný Duchom svätým. Prišiel a bol narodený z Panny, aby naplnil Tvoju vôľu a vytvoril pre Teba svätých ľudí. Trpel ,aby zachránil všetkých trpiacich, ktorí v Neho veria. Ponúkol svoju vlastnú vôľu a vášeň, aby porazil smrť, a pretrhal puto Satanovo, pošliapal peklo, vyviedol Svätých a aby naplnil Zákon, a vstal z mŕtvych“.
Následne sa ku kňazovi pridáva diakon, ktorý sa modlí diptychy – (v pravoslávnej liturgii je to súpis mien osôb zmieňovaných behom bohoslužby) za Patriarchu, Arcibiskupa, za martýrov a svätých, za evanjelistov Matúša, Mareka, Lukáša a Jána, za svätú Máriu, za 12 Apoštolov, a za celú Cirkev, za mier a pokoj pre svet, za chorých a núdznych, atď. - tém je vskutku mnoho, a hlavne sa ich modlia ešte niekoľkokrát počas liturgie. Zároveň sa diakon modlí aj za zúčastnených ľudí.
Ako ďalšia časť Prefácie nasleduje modlitba Benediktus, ktorú však vedie už asistujúci kňaz (a nie predsedajúci), a ktorá sa začína slovami: „O Svätá Trojica, Otec, Syn a Duch svätý, požehnaj Tvojich ľudí, milovaných kresťanov, s požehnaním nebeským aj pozemským“, a končí slovami: „Ó Bože, zachráň Tvojich ľudí a požehnaj ich dedičstvo, nachovaj ich a povýš ich naveky vekov“. Po tejto modlitbe vstupuje kňaz a diakon do dialogickej modlitby, v ktorej kňaz vyprosuje pokoj a milosť pre „týchto a všetkých“, a diakon zakončuje jeho slová výzvou ,aby ľudia povstali. Prišlo mi zaujímavé, že kňaz po tom, čo ľudia vstanú kladie v tejto medzičasti veľký dôraz na anjelov a archanjelov – hovorí: „Tu stojíme pred Tvojimi troma tisícmi tisícov a desať tisícmi krát desať svätých anjelov a archanjelov a Tvojimi vznešenými šelmami, z ktorých každé má šesť krídel“, a po výzve diakona, aby sa ľudia pozreli na východ, kňaz pokračuje týmito slovami: „Dvoma z ich krídel si zakrývajú tvár, dvoma z krídel si zakrývajú nohy, a dvoma krídlami sa vznášajú z jedného konca sveta do druhého“. Diakon vyzve, aby si zúčastnená obec dávala pozor. Kňaz opäť pokračuje: „A konštantne Ťa posväcujú a chvália, ..., na čo my odpovedáme Tebe: Svätý, Svätý, Svätý, Pán, Boh zástupov.“. Diakon vyzve obec, aby povedala áno.
Po Prefácii nasleduje Sanktus zhromaždenej obce: „Svätý, Svätý, Svätý, Pán, Boh zástupov. Nebo aj zem sú plné Tvojej slávy“. A hneď potom Post-Sanktus, kedy vysluhujúci kňaz hovorí: „Skutočne, nebesá a zem sú plné Tvojej svätosti a slávy, cez nášho Pána a Boha a Spasiteľa Ježiša Krista, Tvojho svätého Syna. Prišiel a bol narodený z panny, aby mohol naplniť Tvoju vôľu a učiniť ľudí pre Teba“, a ľudia na to odpovedajú: „Pamätaj na nás, Bože, v Tvojom kráľovstve. Pamätaj na nás, Bože, Pane, v Tvojom kráľovstve. Pamätaj na nás, Bože, v Tvojom kráľovstve tak, ako si pamätal na zloducha po Tvojej pravici, keď si bol na kríži“.
Po tejto časti asistujúci kňaz predloží vysluhujúcemu kňazovi kadidlovú misu, a ten prekríži ruky v kadidlovom dyme a trikrát sa prežehná nad chlebom aj nad vínom. Kňaz potom povie slová ustanovenia – prechádzame teda do časti Inštitúcie, ktorú kňaz začína anamnestickými slovami: „Vystrel svoje ruky vo vášni, trpel aby zachránil trpiacich ktorí v Neho veria. Ten, ktorý porazil smrť, potrhal puto Satanove, zničil peklo, vyviedol svätých, založil zmluvu a zvelebil svoje zmŕtvychvstanie“. Diakon vyzve ľudí, aby zdvihli svoje ruky a kňaz pokračuje: „V tú noc, kedy ho zradili vzal chlieb do Jeho svätých, požehnaných a bezhriešnych rúk“. Zdvihne chlieb a ľudia vravia: „Veríme, že toto je On, skutočne veríme“. Kňaz pokračuje: „Pozeral sa hore na nebo v ústrety Jeho Otcovi, vzdal vďaku, žehnal a lámal chlieb. Dal ho svojim učeníkom a povedal: Vezmite a jedzte, toto je skutočne moje telo, ktoré bude za vás vydané na spásu hriechu“. Ľudia odpovedajú: „Amen, amen, amen. Veríme a vyznávame, oslavujeme Ťa, ó náš Pane a Bože, že toto je On v koho skutočne veríme“. Tento istý proces sa zopakuje s vínom, pričom kňaz hovorí: „A rovnako zdvihol kalich, vzdal vďaku, žehnal. Dal ho svojim učeníkom a povedal: Pite, toto je moja krv ktorá sa za vás preleje ako zmier pre mnohých“. Ľudia potom vyznávajú svoju vieru: „Svedčíme o Tvojej smrti, Pane, a Tvojom zmŕtvychvstaní. Veríme v to, že si vstal z mŕtvych a v Tvoj druhý príchod. Oslavujeme Ťa, a vyznávame Ťa, a prosíme Ťa touto modlitbou, Ó náš Pane a náš Bože“.
A potom nasleduje Anamnéza – a síce rozpomenutie na Ježišov príkaz vykonávania Večere Pánovej, ktorú vysluhujúci kňaz v úvode začína slovami: „A tak často ako môžete, toto čiňte na moju pamiatku... Teraz, Pane, pamätáme na Tvoju smrť a na Tvoje vzkriesenie. Vyznávame Ťa a ponúkame Ti tento chlieb a tento kalich, vzdávame Ti vďaku“. Ľudia odpovedajú Anamnestickou aklamáciou: „Hlásame Tvoju smrť Bože, a Tvoje sväté zmŕtvychvstanie, veríme ,v Tvoj vzostup do neba a v Tvoj druhý príchod. Oslavujeme Ťa, a vyznávame Ťa, modlíme sa k Tebe a prosíme Ťa, Ó náš Pane a Bože“.
Nasleduje Epikletická časť, v ktorej je vysluhujúci kňaz v liturgickej konverzácii s ľuďmi a diakonom. Je to prosba o Ducha svätého, o premenu chleba a vína, o premenu sláviacej obce – aby sa veľké Božie činy ,zmienené v predošlej časti stali zrejmými aj teraz. Vysluhujúci kňaz hovorí: „... Modlíme sa k Tebe a prosíme Ťa Pane, aby si zoslal Ducha svätého a svoju moc nad týmto chlebom a kalichom. Nech z nich On (Duch svätý) učiní telo a krv nášho Pána a nášho Boha a nášho Spasiteľa Ježiša Krista, sveta bez konca“. Ľudia odpovedajú: „Amen, Pane zľutuj sa nad nami, ušetri nás, zmiluj sa“. Diakon sa pridáva slovami: „Celým našim srdcom hľadajme Pána nášho Boha, aby nás voviedol do spoločenstva s Duchom svätým“, a ľudia odpovedajú: „Tak ako teraz, tak aj po generácie generácií, až do konca sveta“. Na záver tejto časti nasleduje Doxológia a Amen, v ktorej sa vysluhujúci kňaz pomodlí: „Udeľ nám jednotu cez Tvojho svätého Ducha, a uzdravuj nás touto obetou, aby sme v Tebe mohli žiť naveky vekov, v mene Otca, i Syna i Ducha svätého“, a ľudia odpovedajú: „Amen“. Nasleduje ešte dialogická modlitba vysluhujúceho kňaza a zhromaždenej obce, kde sa kňaz modlí aby bol na nich zoslaný Duch svätý, a ľudia prosia o milosť. Táto modlitba sa zakončuje slovami kňaza: „Pokoj nech je s vami“, a odpoveďou ľudu: „A s tvojim duchom“.
Potom nasleduje časť Modlitieb – začína sa Modlitbou Zlomku (Prayer of Fraction), do ktorej v etiópskej liturgii patrí aj Modlitba Otčenáš. Na túto Modlitbu Zlomku vyzve kňaz slovami: „A opäť Ťa prosíme, všemocný Bože, Otče, náš Pán a Spasiteľ Ježiš Kristus, udeľ nám požehnanie, aby sme mohli prijať toto sväté tajomstvo, udeľ nám súhlas a nikoho z nás nezatrať, ale učiň nás hodnými aby sme mali podiel na tomto svätom tajomstve, na tele a krvi Kristovej. Mocný Pane, náš Bože“. Ľud vysloví Modlitbu Otčenáš, a následne kňaz opäť vysloví prosbu, aby mohli ako obec pristúpiť k svätému prijímaniu s Božím požehnaním, na čo ľud povie trikrát: „Podľa Tvojej milosti, náš Bože, a nie podľa našich hriechov“. Táto Modlitba Zlomku v sebe zahŕňa aj ďalšie iné modlitby – zaujímavá je napr. modlitba k Anjelom, ktorá sa opakuje trikrát. Prikladám sem jednu (poslednú) zo série modlitieb v tejto časti: „Silou Tvojej paže, pomôž im a ochraňuj ich od utrpenia a zla, buď ich strážca – aj tela, aj duše, a príď ku nim, mužom aj ženám, s Tvojou vierou a bázňou pred Tvojim menom, skrz Tvojho jednorodeného Syna, a Ducha svätého teraz a naveky vekov. Amen“. Diakon po týchto slovách vyzve obec, aby oslavovali Boha s bázňou, a ľudia odpovedajú: „Pred Tebou, Pane, Ťa uctievame, a Teba Bože oslavujeme“. Potom nasleduje Modlitba Pokánia, ktorá sa začína slovami: „Ó Bože, všemohúci Otec, Ty ktorých liečiš zranenia duše, tela aj ducha“. V tejto modlitbe sa opäť obec prihovára k Duchu svätému, vyprosuje sa milosť pre patriarchov, arcibiskupov, biskupov, kňazov, diakonov – jednoducho pre celú Cirkev a pre všetkých Kresťanov. Zaznie taktiež modlitba predsedajúceho za zjednotenie: „Udeľ nám jednotu skrzeTvojho Svätého ducha, a uzdravuj nás touto obetou, aby sme v Tebe mohli žiť naveky“. Nasleduje opäť niečo ako úvodný dialóg predsedajúceho kňaza s obcou, v ktorých vyzve diakon zhromaždenú obec slovami:
Diakon: „Dávajte pozor“
Kňaz: „Sväté veci pre svätých“
Obec: „On je Svätý Otec, on je Svätý Syn, on je Svätý Duch“
Kňaz: „Pán s vami všetkými“
Obec: „A s Tvojim duchom“
a dialóg pokračuje sériou modlitieb, v ktorých kňaz, diakon a zhromaždenie striedavo vyznávajú svoju vieru, vzývajú Boha, pripomínajú si vážnosť sviatosti prijímania, a zároveň vzývajú Ducha a prosia ho o milosť. Keďže je táto časť veľmi obšírna, a ťažko sledovateľná v texte (pretože je hlavne cez dialogické modlitby zúčastnenej obce – často sa tam navzájom striedajú ľudia, diakon a kňaz), nedokážem ju v rozsahu tejto seminárnej práce celú prepísať. Nasleduje Modlitba prípravy Svätého Prijímania, ktorá sa obracia k Panne Márii. Na začiatku povie kňaz zhromaždenej obci: „Pokoj nech je s vami, keď sa ti klaniame, naša matka Mária, prosíme za modlitby“. Obec odpovie: „Ochraňuj nás od zvierat, ktoré na nás striehnu. Pre dobro tvojej matky Hanny, a tvojho otca Iyakema, Ó Panna, požehnaj tento deň“. Potom nasledujú opäť epikletické prosby k Duchu svätému, aby zostúpil na chlieb a víno a premenil ich na telo a krv Kristovu, zároveň sa obec modlí za martýrov, za pokoj, za milosť. Ľudia napríklad hovoria: „Vy, ktorý ste oslavovaní na nebi aj na zemi, priatelia Svätej Trojice, pamätajte na nás vo svojich modlitbách kvôli Márii a pre Kristovo telo a krv, prosíme vás“. Kňaz trikrát odpovedá: „Kvôli Márii maj nad nami súcit, Ó Kriste Pane“, a ľudia tieto slová zopakujú. Na záver povie kňaz: „Ó Mária, modli sa pre naše milosrdenstvo, aby nám On odpustil“.
Nasleduje samotné Sväté Prijímanie. Predtým než sa na ňom jednotliví ľudia zúčastnia, musia povedať dlhú modlitbu, ktorá začína slovami: „Ó môj Pane Ježišu Kriste, nie je múdre Ťa prosiť, aby si prišiel pod strechu môjho znečisteného domu, pretože by som Ťa vyprovokoval k hnevu a vykonal zlo v tvojom zraku, a kvôli prestúpeniu Tvojho prikázania by som znečistil moju dušu a moje telo, ktoré si Ty stvoril na Tvoj obraz a na Tvoju podobu, a vo mne neprebýva nič dobré...“, a ku záveru tejto modlitby zaznie: „...Potom, čo obdržím Sväté Tajomstvo, nech mi nie súdom a zatratením, ale zmiluj sa nado mnou a zľutuj ma nado mnou Bože, a prostredníctvom toho mi dopraj odpustenie pre moje hriechy a pre moju dušu...“. Potom diakon vyzve k modlitbe za všetkých kresťanov a celú zúčastnenú obec a vyzýva ľudí: „Chváľte a spievajte v pokoji a láske Ježiša Krista“. Sväté prijímanie sa vysluhuje pod obojím. Pred svätým prijímaním kňaz vyhlási: „Toto je skutočné telo Kristovo nášho Pána a Boha, Ježiša Krista, ktoré je dané na odpustenie hriechu pre tých, ktorí ho prijímajú vo viere. Toto je skutočná vzácna krv nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista, ktorá nám je daná na spásu a odpustenie hriechu všetkým tým, ktorí ju pijú vo viere“. Zdôrazňuje sa skutočná prítomnosť Kristova, a preto ďalej kňaz prehlasuje: „Verím a vyznávam, že Jeho božská prirodzenosť nebola oddelená od jeho ľudskej prirodzenosti...“, na čo zhromaždenie odpovedá slovami Amen. Svätého prijímania sa najprv zúčastní Patriarcha, potom arcibiskup, potom biskup, potom kňazi a potom diakoni. A až potom muži zo zhromaždenia, až potom ženy zo zhromaždenia. Zaujímavosťou je, že deti ktoré už boli pokrstené, obdržia sväté prijímanie ešte pred mužmi a ženami. Pri prijímaní má kňaz vždy povedať: „Telo a Krv nášho Pána, Ježiša Krista, ktoré slúži na posvätenie tela, duše a ducha“.
Po svätom prijímaní nasledujú modlitby vďakyvzdania, ktoré sa začínajú týmito slovami zhromaždenej obce: „Naplň moje ústa chválou, moje srdce radosťou a moju dušu vďakou, naplň ma – toho, kto obdržal toto sväté tajomstvo, Ó Ty ktorý si sa stal človekom pre spásu človeka“. Diakon, kňaz aj obec v tejto časti vzdávajú chválu Bohu. Na koniec nasleduje poprianie pokoja a vyslanie veriacich. Diakon vyzve ľudí, aby sa sklonili a obdržali požehnanie. A na úplný záver bohoslužby sa udeľuje vysluhujúcim kňazom fyzické požehnanie (krížik na čelo) pre každého zúčastneného, pričom zúčastnených asistujúcich kňazov vysluhujúci kňaz požehná zovretím ruky a povie „Sila nášho otca Petra, nech je s tebou“.
Etiópska pravoslávna cirkev Tewahedo mi na základe liturgie ktorú slávi, a na základe jednotlivých častí, ktoré sa na tejto liturgii hovoria, príde ako taká charizmatickejšia forma ortodoxnej liturgie. Samotnú liturgiu táto cirkev vníma tak vážne, že dokonca žiadny účastník zhromaždenia v istej časti nemôže odísť ani z kostola, čo ma zarazilo, ale pravdepodobne sa ocitám v úplne inom kultúrnom kontexte, ktorý je pre mňa ako pre Európana v mnohom nepochopiteľný. Tiež ma prekvapilo, ako veľmi tejto cirkvi záleží na skutočnej premene chleba a vína na telo a krv Kristovu, a koľko priestoru tejto samotnej premene v liturgii venujú. V mnohom sa mi etiópsky rítus podobá na Rímskokatolícku liturgiu, avšak zdá sa mi, že tento rítus je vo svojej podstate omnoho charizmatickejší, a zároveň často berie niektoré časti liturgie oveľa vážnejšie (v zmysle záväznosti a fatálnosti), pričom veľký rozdiel vidím taktiež v dĺžke samotnej liturgie – etiópska pravoslávna orientálna cirkev má v liturgii oveľa viac modlitieb, prosieb, prímluv, vzývaní, atď. Celkovo hodnotím ako prínos, že som sa mohol dozvedieť čosi viac o tejto cirkvi, ktorú som predtým vôbec nepoznal.
Tafari, Ras. Liturgy Book Of Ethiopian Orthodox Tewahedo Church. 2012. Createspace Independent Publishing Platform. ISBN 1500719161
The Liturgy of the Ethiopian Orthodox Tewahedo Church. (2014, 22. februára). Navštívené 6. januára, 2021, na http://www.eotc.faithweb.com/liturgy.htm
The Divine Liturgy According to the Rite of the Ethiopian (Ge'ez) Church. (2003). Navštívené 8. januára, 2021, na https://www.ethiopianorthodox.org/english/church/divineliturgydoc.html
MŠE SVATÁ. EUCHARISTICKÁ MODLITBA. Navštívené 8. januára, 2021, na https://www.zimen.sk/misal/ritomessa/CESKY.htm#PRVA
Dāwūd, M., & Hazen, M. (1991). The liturgy of the Ethiopian Church. London, NY: Routledge. ISBN: 151886466X