Slovensko: bývalý tajný biskup preložený za trest

Bol najmladším biskupom československej tajnej cirkvi. Ako mladého kňaza ho komunisti zbavili kňazského úradu. Počas uvoľnenia ho Rím vrátil do oficiálnej kňazskej služby vo farnosti. V lete tohoto roku ho jeho biskup zrazu preložil z farnosti s 2600 veriacimi do malej dedinky na opačnom konci Spišskej diecézy napriek verejnému odporu veriacich. Životný príbeh biskupa Dušana Špinera, hodný sfilmovania, zachytil exkluzívne pre KIRCHE INTERN Rudolf Schermann.

Predstavovali sme si pôvodne starého pána, avšak v hale hotela Forum, v Bratislave, stál pred nami decentne oblečený, mlado pôsobiaci štyridsiatnik. Priateľský, komunikatívny, pokojný, vyžarujúci zo seba diskrétnu dôstojnosť.

Cesta v podzemí

Ak sa jeho meno vyskytlo v západných publikáciách, vždy sa písalo nesprávne, a to s dvomi „n“ - Spinner (po nemecky: blázon). Je to slovná hračka, ktorá navlas presne vystihuje situáciu. Felix Davídek, bol legendárny brnenský biskup z podzemnej cirkvi: malého vzrastu, úzkych ramien, avšak geniálny multitalent s totálnym životným nasadením podmínovať zničujúce dielo komunistov. Pritom prišiel do rozporu s východnou politikou Vatikánu a to predovšetkým tým, že svätil ženatých mužov za kňazov a biskupov, ba dokonca aj ženy. Tento bol (tak ako kedysi Ježiš) často vyhlasovaný za blázna. Práve tak, ako aj jeho adlatus Špiner, ktorého biskup Davídek vysvätil 6. septembra 1979 vo svojej súkromnej kaplnke tajne na biskupa.

Životný príbeh p. Špinera pôsobí ako scenár na psychothriller. Narodený 7. februára 1950 vo Vydrníku, najstarší z troch bratov, pocítil už v rannej mladosti povolanie ku kňazstvu. V tom čase byť klerikom, nebolo práve to najideálnejšie zamestnanie. Po základnej škole a maturite študoval v najhorších stalinistických časoch na Teologickej fakulte v Bratislave. Dňa 9. Júna 1973 bol vysvätený za kňaza. V júli nastúpil na svoj prvý post ako kaplán v Rabči okr. Dolný Kubín. Už po roku bol preložený do Spišskej Novej Vsi. Tu aj predbežne skončila jeho kňazská dráha. Tento dobre vyzerajúci, bystrý a erudovaný kňaz pôsobil príliš príťažlivo pre mládež. To však nemohol systém strpieť, preto mu 17. marca 1976 odobral štátny súhlas. Čo však ŠTB v tom čase nevedela bola skutočnosť, že Špiner je už dva roky v kontakte s podzemnou cirkvou. V roku 1974 ho totiž jezuita Oskar Formánek uviedol do podzemnej cirkvi a k Davídkovi. Tento veľmi rýchlo odhalil kvality mladého kňaza.

Špiner, ktorý spočiatku spolupracoval na diele podzemnej cirkvi, teologicky a filozoficky ovplyvnenom učením francúzskeho jezuitu, teológa a prírodovedca Teilharda de Chardina, bol neskôr Davídkom pripravovaný na kontakt so zahraničím, na tajné misie.

Nezhody s Rímom

Čoskoro sa Špiner stal aj členom vtedy taktiež tajného Rádu Maltézskych rytierov. V tom istom roku navštívil po prvý raz aj poľského kardinála Wyszynského, ktorý požíval veľkú úctu.

Podľa Davídkových plánov mal Wyszynsky informovať pápeža o aktivitách podzemnej cirkvi. Špiner si v tom čase zarábal na živobytie ako zásobovač v Železorudných baniach v Spišskej Novej Vsi. Stal sa členom Zväzu československo-sovietskeho priateľstva, čo mu umožňuje ľahšie cestovať do zahraničia. Wyszynsky, Davídek a Špiner sú jednotní v kritike východnej politiky Vatikánu. Davídek s obavou pozoroval ako sa Vatikán snaží o udržanie cirkevnej štruktúry v krajine, menovaním režimu naklonených kandidátov. Pri každej príležitosti sa pokúšal varovať Rím, poslať informácie o nedôveryhodných „pacem-in-terris kňazoch“, predovšetkým však o klerikoch, ktorí by podľa jeho názoru naopak boli schopní zaujať vedúce pozície v týchto ťažkých časoch.

Kardinál Casaroli, pápežov „minister zahraničných vecí“ však nemá rád takéto „zásahy“ do jeho východnej politiky. Niet divu, že Dušan Špiner nemôže dosiahnuť pre Davídka audienciu u pápeža, aby mu ten mohol osobne objasniť situáciu a svoje zámery v podzemnej cirkvi.

Stretnutie s Casarolim

Špiner je pri svojej ceste v Ríme prijatý dosť chladne. O audiencii pre Davídka nebolo ani reči. Darmo sa Špiner obrátil na svojho rodáka, Slováka, ktorý bol taktiež tajne vysvätený a už dlhé roky pracoval v kúrii, biskupa Pavla Hnilicu, s prosbou o sprostredkovanie. Tento sa chcel v konečnom dôsledku od Špinera len dozvedieť, koľko bolo vysvätených kňazov a biskupov a koľko je medzi nimi ženatých mužov a žien. Špiner: „Hnilica bol voči našej línii zaujatý. Bol proti Davídkovi. Hoci bol našim krajanom, nechcel pomôct tomu, aby Davídek dosiahol u pápeža audienciu.“

Apropos Hnilica: Pred niekoľkými rokmi bol pred rímskym súdom obžalovaný zo zatajovania dôkazov, pretože po vražde vatikánskeho bankára Roberta Calviho sa usiloval získať jeho aktovku, v ktorej, ako predpokladal, by mali byť doklady kompromitujúce Vatikán. (Kirche o tom priniesla reportáž). Nebolo udivujúce, že po tom všetkom ukázal Špinerovi chrbát aj Casaroli, keď spolu hovorili.

„Na toto stretnutie do smrti nezabudnem“, hovorí Špiner, „Kardinálova kamenná, neprístupná tvár mnou otriasla. Ako keby som sa pozeral do tváre jednej zo sôch na bazilike. Jeho pohľad bol prísnym pohľadom rímskeho hierarchu. Toto stretnutie bolo pre mňa šokom.“

Tajná misia v Moskve

Od 1. januára 1980 smel Špiner znovu pôsobit ako kňaz ako tretí kaplán vo farnosti Biely Potok pri Ružomberku. O rok neskôr, 9. februára 1981 bol znovu u kardinála Wyszynského v Poľsku. Ten mu oznámil, že sú v Sovietskom zväze dvaja kandidáti na kňazstvo. Keďže poľský biskup, ktorý bol pre túto tajnú misiu do Moskvy určený, bol v tomto čase chorý, spýtal sa Wyszynsky Špinera, či by túto úlohu prevzal. Špiner o tom informoval Davídka a ten súhlasil.

V apríli 1981 sa Špiner vydal na nebezpečnú cestu do Moskvy. Dňa 22. apríla 1981 tajne vysvätil v jednom súkromnom byte dvoch, tajne vyštudovaných kandidátov za kňazov. Jeden z nich, Sergej Nikolenko, pôsobí dnes vo Švédsku ako páter u Marianistov, toho druhého, Vladimíra Nikiforova, objavila KGB. Počas jedného mučiteľského vypočúvania vyzradil meno svätiaceho biskupa, Dušana Špinera.

Pod dohľadom tajnej služby

Od toho času bol Špiner intenzívne sledovaný ako zo strany KGB, tak aj zo strany ŠTB. Títo však vyčkávali, pretože sa chceli dozvedieť o jeho ďalších kontaktoch a aktivitách. Na jeseň 1983 odcestoval Špiner s Davídkom pod rúškom vedeckej expedície do Japonska. Cesta viedla cez Sovietsky zväz. Tajný motív cesty podľa Špinera bol: „Davídek chcel poznať východné časti Sovietskeho zväzu, územie Chabarovska a hranice s Čínou. Bol presvedčený, že komunizmus čoskoro padne a že práve tieto územia budú našimi misijnými územiami. Varoval som Davídka, že ideme do extrémneho rizika, že nás odhalia. Davídek mi dal za pravdu a napokon povedal, že je dosť možné, že sa už nevrátime. Napriek všetkému bol ale pevne rozhodnutý cestovať, aj za cenu prípadného odhalenia a následnej likvidácie. Skutočne sme boli sledovaní a odpočúvaní. V náprsnej taške mojej košele som jedného dňa objavil „plošticu“. Po Špinerovom príchode z Japonska sa zaktivizovala ŠTB. V spolupráci s KGB rozšírila jedovatú správu, že Špiner je agentom ŠTB, za účelom jeho diskreditácie. Davídek v obave, že ŠTB zasiahne aj proti podzemnej cirkvi, ale tiež aj, ako potvrdila Davídkova generálna vikárka Javorová, preto, že Davídek považoval Špinerove aktivity za príliš riskantné, prerušil s ním kontakt.

Tajný agent…

Od r. 1982 do konce mája 1987 bol Špiner farárom-administrátorom v Palúdzke, v Liptovskom Mikuláši. Následne, až do augusta tohoto roka, bol farárom v Novej Ľubovni. Hoci bol oficiálne vysvätený za kňaza a platne za biskupa, musel v marci 1992 podľa pokynov z Ríma podpísať vyhlásenie, že nebude vystupovať ako biskup dovtedy, kým „Svätá Stolica“ nerozhodne ináč.

Špiner: „Podpísal som to s tou podmienkou, že si budem môct urobiť doktorát a že mi dovolia učiť na teologickej fakulte v Bratislave. Avšak v máji 1992 bolo vyučovanie arcibiskupom J. Sokolom písomne zamietnuté.“

Odvtedy, hovorí Dušan Špiner, neustali útoky proti jeho osobe zo strany oboch biskupov, Františka Tondru a Andreja Imricha. Dôvod: Špiner je obľúbený medzi inteligenciou i medzi ostatnými ľuďmi. V cirkevno - konzervatívnom prostredí zastáva „moderné“ názory. Jeho bohoslužby sú bohato navštevované, pastorácia je v plnom rozkvete. Zhora je to však ohodnotené ináč: „Nechceme diecézu v diecéze.“

…a heretik?

Čo sa za touto výčitkou skrýva, pán biskup? Ste prívržencom sekty, tzv. Hnutia Grálu, spolu s Vašimi spolupracovníčkami a katechétkami Mgr. Veronikou Boďovou a Mrg. Bernadetou Hajastekovou, ktorým biskup Tondra nedávno odobral katechetickú misiu?

Špiner s trpkosťou odpovedá: „Som rozhorčený nad tým, že sa niekto neštíti v mene tohoto klamstva a ohovárania rozbiť celú farnosť, ba aj samotné rodiny. Zaoberám sa religionistikou. V rámci nej sme sa so stredoškolákmi na našich stretnutiach venovali okrem iného aj o aj hnutiu Grálu a diskutovali sme o tom z kresťanského hľadiska. Túto sektu som samozrejme nikdy nijakým spôsobom nepropagoval. Taktiež ani katechétky. Je neuveriteľné, čo všetko sa podnikne, len aby sa zakryli pravé dôvody môjho preloženia.

Závisť a útoky zo strany niektorých arcikonzervatívnych denunciantov viedli v závere k tomu, že Špiner musel na biskupov príkaz v lete opustiť faru Novej Ľubovni a presťahovať sa do malej dedinky na opačnej strane diecézy. Nasledujú oprávnené protesty veriacich. Biskup Tondra je požiadaný o návštevu farnosti a o patričné vysvetlenie. Odmieta to. Následne na to požiadali veriaci o prijatie u biskupov. Štyria zástupcovia boli prijatí. „Biskupi nám venovali sotva desať minút,“ hovorí zástupca veriacich, a pokračuje. „nedali nám k preloženiu p. Špinera žiadne vysvetlenie. Jediným vysvetlením bolo, že oni štyridsať rokov (rozumej obdobie komunizmu) museli prijímať rozkazy, a že teraz je čas, keď rozhodujú oni a svoje rozhodnutie nemenia.“

Čo ešte chýba na tejto krížovej ceste?

Dňa 19. augusta sa Špiner pri večernej sv. omši rozlúčil s farníkmi. „Po celý čas nás vyzýval k miernosti. Pani starostka mu udelila čestné občianstvo obce Nová Ľubovňa. Deti priniesli kvety a ľudia slzy.“

Keď sa nasledujúcu nedeľu objavil v Novej Ľubovni svätiaci biskup Andrej Imrich, veriaci si ho dôkladne podali. „Takto bola vynútená dlho žiadaná diskusia. Na otázku, prečo neprišli biskupi do Novej Ľubovne vysvetliť ľuďom celú situáciu, odpovedal biskup Imrich, že na to nebol dôvod.“

Medzitým prevzal farnosť konzervatívny kňaz a trhlina vo farnosti sa ešte zväčšila…

Čo sa nepodarilo urobiť komunistom za desiatky rokov, to sa podarilo cirkevnej vrchnosti v priebehu niekoľkých týždňov.“ Takto znie trpká veta na záver výpovede veriacich o celej záležitosti.

Náklonnosť ľudí zostáva

Biskupovi Špinerovi, ktorý nasadil za nebezpečných okolností svoj život pre Boha a cirkev, ostáva ako útecha priateľstvo a náklonnosť ľudí a uznanie niektorých biskupských kolegov.

Keď vo svojej novej farnosti Veľké Borové slávil 15. septembra odpustovú slávnosť, pricestovali za ním veriaci z Novej Ľubovne na siedmich autobusoch a tridsiatich dvoch osobných autách.

Ešte dávno predtým mu daroval maďarský kardinál László Paskai prekrásny biskupský kríž.

Kirche Intern 12/99