Miesto slovenských kresťanov v spoločnosti

Počas rokov vlády totality, najpočetnejšou a najsilnejšou skupinou obyvateľov, ktorej sa veľmi totalitná moc bála a preto ju plánovane šikanovala, obmedzovala, robila všetko pre jej likvidáciu a držala pod prísnym dohľadom štátnej bezpečnosti, boli kresťania. Práve oni odsedeli roky vo väzeniach len pre to, že neboli ochotní robiť kompromisy s ateistickým režimom, napriek vzdelaniu pracovali vo výrobe, "ilegálne" sa vzdelávali, stretávali a svojimi aktivitami veľkou mierou podieľali aj na páde totality v Československu.

Pre zásluhy z rokov totality sa s kresťanmi počítalo ako s rozhodujúcou silou v demokratických podmienkach. Práve oni mali v očiach verejnosti vysoký morálny aj odborný kredit a zdalo sa, že pre kvantitatívnu i kvalitatívnu silu ich nebude mož-né v spoločnosti prehliadnuť, ale práve oni jej budú udávať smer. Viacerí sa dnes pod desiatich rokoch slobody právom pýtajú, aký je vklad kresťanov spoločnosti za 10 rokov slobody. (Viď rozhovory Slobodná Európa 23. apríla 2000 s Karolom Moravčíkom, Eugenom Mikom, Danielom Pastirčákom a Jánom Grešom a hneď po ňom s Františkom Mikloškom a Danielom Pastirčákom. Rozhovor Dominofóra 26. 4. s Vladimírom Juklom a ďalšie). Väčšina kresťanov čestne pracuje, angažuje sa na rozličných úsekoch spoločnosti, často izolovane, či v úzkych skupinách, ale vo verejnom živote štátu, v mestách i v mnohých iných obciach udávajú smer iné skupiny obyvateľov.

Je pravdou, že v rokoch totality boli kresťanské Cirkvi značne zoslabené, kresťa-nia z verejného života vylúčení. Niektoré aktivity vyžadovali prípravu a čas rozbehu. Po desiatich rokoch slobody by mali byť jasné priority, koncepcie, i čo najlepšie personálne obsadenie a viditeľné aj niektoré výsledky. Vnútorný život Cirkví má nutne priamy i nepriamy dosah na život spoločnosti. Ako dokážu Cirkvi napĺňať priestor slobody, ktorý dnes majú? Som vďačný za každú pozitívnu aktivitu, i tú najmenšiu službu každému jednotlivcovi, ale pociťujem potrebu sa pýtať: Ako dnes ovplyvňujú kresťania spoločnosť, ktorá má čoraz viac problémov a čoraz viac ľudí považuje za lepšie socialistické pomery (aspoň 53 %)? Neschovávajú predstavitelia Cirkví za výhovorky na komunizmus a liberalizmus neschopnosť, povrchnosť, po-kryteckosť, neochotu vzdelávať sa, slúžiť, viesť dialóg? Sú uvádzané ukazovatele, ako napríklad tri sto nových kostolov, postavených v malých obciach, kde roky ve-riaci po nich túžili, mierou sily kresťanov v štáte? Koľko z nich stojí na sídliskách? Koľko v bratislavskej Petržalke? Nie je výchovná, vzdelávacia, kultúrna, sociálna a charitatívna činnosť len symbolická. Nerobia cirkve, či už zo zotrvačnosti, či pre-to, že to niekomu vyhovuje, hlavne to, v čom im nebránila ani totalitná moc, teda odbavujú bohoslužby, (ktorých nezastupiteľnosť nechcem ani v najmenšom spochybniť) prihovárajú sa najviac deťom a ľuďom v dôchodkovom veku, (čo je tie potrebné) robia program pre sviatočné dni? Ako vychovávajú zrelé kresťanské osobnosti, ktorých je u nás nedostatok, ako to konštatoval vo svojom príhovore počas televízneho prenosu veľkonočnej bohoslužby 23. 4. aj kardinál J. Ch. Korec?

Aspoň 13 % katolíckych kňazov, zo všetkých uvedených v schematizme v roku 1996, boli spolupracovníkmi ŠtB. Väčšina z nich zastáva zodpovedné miesta v cirkevných štruktúrach. Ich ospravedlnenie, snáď okrem ojedinelých v úzkom kruhu neodznelo. Bez pokánia je cesta aj v Cirkvi k novej budúcnosti nemožná.

Už dnes je takmer jasné, že kresťanská politická strana na Slovensku v najbližšom desaťročí nemá parlamentnú budúcnosť. Takto by boli kresťanské názory a požiadavky predkladané na najvyššom legislatívnom fóre. Nad príčinami prečo verejnosť (aj kresťanská) odmieta kresťanské politické subjekty, by sa mali zamýšľať predovšetkým tí, ktorí sa do ich čela postavili. kresťania majú zastúpenie v politickom živote. Sú takmer vo všetkých stranách, najvyššou mierou asi v opozičných. Väčšina zo strán a hnutí, osobitne pred voľbami, s ich podporou otvorene ráta.

Ako my kresťania dokážeme ovplyvňovať život spoločnosti, do akej miery doká-žeme do nej vnášať kresťanské zásady, bez ktorých sa rozpadá, bude závisieť na každom z nás. Do akej miery budeme zrelými kresťanskými osobnosťami, ochotní a otvorení k spolupráci medzi sebou i so všetkými, ktorí sú ochotní rešpektovať náš hodnotový systém.