S Antonom Srholcom sa stretla prvý raz na jeseň r. 1983 v jednom byte v Petržalke pri slávení liturgie s Vendelínom Lacom (1932–2015). Pri liturgii sme boli traja, z toho jeden celebrant, druhý koncelebrant a ja. O Srholcovi sa v kresťanských kruhoch už vtedy dosť hovorilo. Vtedy som si pomyslela: „Tak toto je ten známy Srholec.“ Pracoval vtedy vo výrobe, a pamätám si, že hovoril: „Prečo by sa mal dobrý robotník klaňať dobrému riaditeľovi?“ Aj vtedy mal už vyššiu mieru vnútornej slobody, než bolo zvykom a aj v pracovných vzťahoch si vymedzoval svoje pole pôsobnosti.
Poslední komentáře