Teologické fórum sa počas svojho pôsobenia
vyprofilovalo na spoločenstvo ľudí, ktoré sa v rámci
katolíckej cirkvi radí k tzv. progresívnemu alebo reformnému
krídlu. V novších dejinách cirkvi bol najsilnejším
podnetom pre činnosť a reflexiu tohto reformného prúdu II.
vatikánsky koncil. Aj z tohto dôvodu sme sa na TF dohodli, že
sa v týchto rokoch budeme venovať téme koncilu. K nášmu
premýšľaniu o koncile patria zaiste návraty k textom a
udalostiam, pochádzajúcim z koncilu, ale aj pokusy čítať
tie texty a udalosti nanovo a chápať ich z hľadiska
novšej skúsenosti. K tejto novšej skúsenosti patria aj
inšpiratívne podnety, ktoré si v ostatných mesiacoch dávajú
za cieľ preraziť tzv. Reformstau - hrádzu blokujúcu reformy
v katolíckej cirkvi. V mojom príspevku chcem pripomenúť
niekoľko týchto podnetov, ktorých sa nám dostalo zvlášť v r.
2011, a pozvať v rámci nášho TF k ich reflexii
a rozvinutiu v našich podmienkach.
Ocenenie
vo Viedni
Najskôr
sa patrí pripomenúť udelenie vyznamenania „Za slobodu v cirkvi"
Nadáciou Herberta Haaga 2. apríla 2011 vo Viedni. Ako je známe,
k oceneným patrili ľudia tzv. Skrytej cirkvi, ktorej
hlavnou postavou bol pred r. 1989 tajne vysvätený biskup Felix
Davídek. Cenu prevzali žijúci svedkovia tejto cirkvi: Tajne
vysvätený biskup Dušan Špiner, člen TF, a pani Ľudmila
Javorová, Davídkom vysvätená za katolícku kňažku. V katolíckom
kostole (Donau-City Kirche) v modernej štvrti Viedne boli na
tejto slávnosti mnohí zaujímaví ľudia z reformného prúdu
cirkvi: Prezident Nadácie profesor Hans Küng, teológ a kňaz,
ktorý má mimoriadne zásluhy o koncil a neúnavne už 60
rokov nesie zástavu koncilu v duchu aggiornamenta Jána XXIII.,
tiež ocenený profesor teológie z Luzernu Walter
Kirchschläger, mnohí významní teológovia a kresťania
z Rakúska, Nemecka a Švajčiarska, ako aj množstvo ľudí
zo Slovenska, Moravy a Čiech. Vo Viedni sa takto stretli bratia
a sestry vo viere, ktorí patria do jedného spoločenstva
cirkvi a jedného reformného tábora v našej cirkvi, hoci
svoje životy prežili vo veľmi rozdielnom postavení. Jedni ako
renomovaní teológovia a intelektuáli zo slobodného sveta
cirkvi západnej Európy, druhí ako donedávna viac-menej neznámi
a neuznaní členovia cirkvi z bývalej komunizmom
ovládanej východnej Európy, ktorí na prekvapenie tých prvých
dávno otestovali na vlastnej koži ich teoretické vízie, a to
v praxi komunistického prenasledovania i cirkevného
podceňovania a zamlčiavania.
Slávnosť
mierne zatienila skutočnosť, že spomedzi vyznamenaných odstúpil
biskup Václav Malý, údajne preto, že akcia je priveľmi kritická
voči Vatikánu. Otázku, nakoľko pri tomto odstúpení nášho
priateľa V. Malého išlo o manipuláciu z mocenského
zákulisia alebo jeho súkromné dôvody, môžeme ponechať stranou.
Jeho odstúpenie od prijatia ceny „Za slobodu v cirkvi" však
malo svoje dopady aj na naše TF a bolo jedným z dôvodov,
prečo niektorí členovia TF zneisteli a posilnili sa ich
obavy, či TF ide správnym smerom. Zaiste, profesor Hans Küng je
voči rímskemu vedeniu cirkvi kritický a ocenení ľudia zo
Skrytej cirkvi nepatria k meanstreamu, ale k realizátorom
alternatívy v cirkvi. To však nemôže byť dôvodom na
dištancovanie sa od nich. Nik mi nevyvráti, že normálny kresťan
má vždy stáť na strane tých, ktorí sú slabší, podceňovaní,
za svoje presvedčenie prenasledovaní, a je jedno, či mocou
nejakého štátu, nejakej finančnej skupiny alebo mocou vedenia
cirkvi. Dnes tými podceňovanými a prehliadanými vo vlastnej
cirkvi sú Hans Küng a všetci reformne orientovaní
teológovia, kňazi a veriaci, ako aj svedkovia „Skrytej
cirkvi". Aj preto sme na ich strane, čo vôbec nemusí znamenať,
že sa podpisujeme pod každý ich výrok alebo každé ich konanie.
Osobne
pokladám za úžasné, že sme vo Viedni toho 2. apríla 2011 mohli
byť a že na otázku H. Künga: Koľko ľudí prišlo zo Slovenska
a Čiech?, sa zdvihol v kostole celý les rúk. Tým
bojazlivým treba odkázať, že reformní katolíci, ku ktorým sa
hlásime, síce dnes nesedia na popredných miestach v synagógach
cirkvi, ale stále sú členmi, kňazmi a teológmi svojej
cirkvi, a bojujú za jej obnovu v duchu evanjelia, nie
v duchu doby, ako im je niekedy nepoctivo podsúvané.
Najdôležitejší
výsledok udalosti vo Viedni je ten, že reformné krídlo katolíckej
cirkvi sa posilnilo vo vedomí, že je čoraz viac katolíkov, ktorí
žiadajú štrukturálne reformy, že formulácie katolíckych
teológov zo Západu nie sú uletené vízie, ale sú to vízie
schopné prenosu do reality, že tieto vízie neladia len s
„modernými" katolíkmi Západu, ale aj so skúsenosťou
katolíkov z Východu, o ktorých sa predpokladalo, že pre
rozdielnosť vo vzdelaní a rozdiele v stupni sekularizácie ich
spoločnosti, sú voči myšlienkam západných teológov chladní
a nimi málo osloviteľní. Skutočnosť je krajšia. Nielenže
sme osloviteľní, ale mnohí z nás prv, ako by čítali
intelektuálov Západu, dospeli k podobným predstavám
a víziám, a navyše aj realizáciám - otestovali sme
mnohé vízie teológov v praxi. Odteraz naši priatelia na
Západe vedia, že cirkev na tzv. Východe nie je len
tradicionalistická až fundamentalistická, nacionalistická
a centralistická, ale aj reformná a slobodomyseľná,
evanjeliová a synodálna.
Áno,
k najdôležitejším výsledkom slávnostného odovzdávania
cien vo Viedni patrí presvedčenie, že štrukturálne reformy
a žitú vieru nemožno oddeľovať, ako to umelo robia mnohí
cirkevní predstavitelia, keď akcentujú obnovu vo viere a obnovu
štruktúr odmietajú. Túžba po reformách cirkvi nevychádza
z nedostatku viery, ale naopak vyrastá zo skúsenosti žitej
viery presne tak, ako to čítame v zakladajúcich dokumentoch
kresťanstva - v spisoch Nového zákona. Vzkriesený Ježiš,
k Bohu povýšený Kristus, inšpiroval svojím Duchom učeníkov,
aby zrelativizovali váhu Mojžišovho zákona a jeho štruktúry
a zo skúsenosti viery v Bohom potvrdeného Ježiša
Nazaretského si vytvorili nové štruktúry a nové spôsoby
života podľa jeho slova a príkladu.
Preto
prosím, aby sme pokračovali v reflexii našej skúsenosti
viery, ktorá bola pozdvihnutá slávnosťou vo Viedni, a kládli
si napr. takéto otázky: Nakoľko môže byť skúsenosť „Skrytej
cirkvi" bývalého Československa pre nás prínosná aj po 20
rokoch mlčania? Prečo je hodná ocenenia? V akom zmysle?
Nakoľko patrí histórii a nakoľko nám v našich
dnešných problémoch? Čo pre nás znamená spojenectvo s
najprogresívnejšími katolíckymi teológmi, špičkovými
katolíckymi intelektuálmi súčasnosti, ako aj so svedkami
z podzemia, väzenia, opovrhnutia a umlčania? Čo chceme mať
s týmito ľuďmi spoločné?
Keď
bol pred dvomi rokmi na návšteve Slovenska asi 80-ročný slovenský
kňaz z New Yorku, Juraj Török, bol vyznamenaný slovenskými
biskupmi za svoju celoživotnú prácu v katolíckych médiách.
Kto ho videl a počul na televízii LUX, mohol počuť aj to,
ako sa ho trojka našich katolíckych mediálnych expertov pýta, čo
robiť (Kováčik, Gavenda, Haľko). Jeho odpoveď znela: Vrátiť sa
ku koncilu, vrátiť sa k aggiornamentu, ku skúsenosti ľudí
zdola, ako je to napísane v úvode dokumentu II. Vatikána
Gaudium et spes: „Radosti a nádeje, žalosti a úzkosti
ľudí dnešnej doby, najmä chudobných a všetkých, čo
trpia, sú zároveň radosťami a nádejami, žalosťami
a úzkosťami Kristových učeníkov." Mediálna trojka
v priamom prenose zjavne zneistela, ale protirečiť sa nedalo.
Juraj Török pre naše zašliapnuté cirkevné vedomia,
zašliapnuté už nie ateistickými mocipánmi, ale vlastnými
ustrašencami a karieristami povedal viac, ako si sám myslel.
Memorandum teológov
Vážny
príspevok k reforme cirkvi bol výrazne a odborne sformulovaný
aj v tzv. Memorande profesorov katolíckej teológie z februára
roku 2011. TF o ňom tiež prinieslo informácie, v zahraničí
sa o ňom debatovalo na katolíckych teologických fakultách.
Oficiálna slovenská a česká katolícka tlač však
Memorandum odsúdila ako text teologických penzistov. Vraj namiesto
akútnej krízy viery chcú liečiť len údajnú krízu štruktúr
cirkvi. Memorandum, zvlášť v Nemecku, bolo myslené aj ako
príprava na návštevu pápeža v jeho rodnej vlasti, ktorá sa
uskutočnila na jeseň minulého roka. Chápalo sa ako podklad na
prípadnú debatu, ako zmapovanie problémov, ktoré vidia profesori
teológie. Následne aj nemeckí biskupi na čele s predsedom
Biskupskej konferencie Robertom Zollitschom, arcibiskupom vo
Freiburgu, sformulovali tézy, o ktorých by chceli s pápežom
pri jeho návšteve hovoriť. Ako je známe, pápež na tieto (aj
biskupské) podnety nereagoval. To však neznamená, že Memorandum
teológov z minulého roka máme založiť do archívu. Ak ho
niekto z renomovaných profesorov nepodpísal (Jozef
Niewiadomski, dogmatik z Innsbrucku, či profesor pastorálnej
teológie Paul M. Zulehner), tak nie preto, žeby nesúhlasili s
textom, ale že neveria v schopnosť petícií a memoránd
pohnúť Vatikán ku konaniu.
Mimoriadne
cenný komentár k Memorandu uverejnil časopis „Wir sind
Kirche" od prof. Romana Siebenrocka z Innsbrucku, ale vyšli
aj knihy na túto tému, ktoré by sa oplatilo preštudovať. (Napr.
M. Heimbach-Steins/ G. Kruip/ S. Wendel, „Kirche 2011: Ein
notwendiger Aufbruch", Argumente zum Memorandum, Freiburg im Br.
2011.) Diskusia ukázala, že na katolíckych fakultách v západnej
Európe nie sú len progresívni, reformne zameraní teológovia,
ktorí dávno žiadajú reformy, ale že aj teológovia, ktorí sú
známi svojou opatrnosťou, nepopierajú potrebu reforiem, a aj
keď súhlasia s pápežom, že kríza je hlbšia ako kríza
štruktúr, dodávajú, že ani pápež nemôže poprieť, že kríza
viery a stav cirkevných štruktúr mnohorako spolu súvisia.
Výzva k „neposlušnosti"
Dňa
1. marca 2012 sa vo Viedni konala prezentácia knihy profesora
dogmatiky Jan-Heiner Tücka. Je zodpovedným redaktorom časopisu
Communio, ktorý pred 40 rokmi založil J. Ratzinger v určitej
opozícii voči časopisu Concilium. Ten založili r. 1965 Rahner,
Metz, Schillebeeckx, Congar a ďalší progresívni myslitelia.
Tück sa v knihe s názvom „Risse im Fundament? Die
Pfarrerinitiative und der Streit um die Kirchenreform" (Freiburg im
Br. 2012) venuje problematike cirkevnej reformy a hnutiu
„Iniciatívy farárov" (IF, „Pfarrer-Initiative"). Ako vieme,
táto Iniciatíva v júni 2011 vydala zvláštnu výzvu -
„Výzvu k neposlušnosti".
Činnosť
tejto Iniciatívy a zverejnenie ich „Výzvy k neposlušnosti"
treba pokladať za ďalší významný podnet reformných kruhov
našej cirkvi, ktorý nechceme prehliadnuť. Predseda IF, farár
Helmut Schüller, bývalý generálny vikár Viedenskej arcidiecézy
a bývalý riaditeľ Katolíckej charity je v súčasnosti okrem
svojej farnosti zodpovedný za pastoráciu vysokoškolskej mládeže
v Rakúsku. Širokej verejnosti je známy ako mediálny expert
na cirkevné témy. (Dňa 16. 1. 2012 bol aj hosťom TF, o čom
si možno pozrieť príspevky na webe TF.)
Prof.
Jan-Heiner Tück vo svojej knihe uvádza názory predstaviteľov
oboch strán sporu. Nájdeme v nej texty od kardinála
Christopha Schönborna a vedúcej jeho úradu pre pastoráciu
Veroniky Prüller-Jagenteufel na jednej strane, ale aj text predsedu
IF Helmuta Schüllera a známeho pastorálneho teológa Paula M.
Zulehnera. Tück sa pýta, nakoľko vážne sú trhliny v cirkvi
a či tieto rozpory nemôžu cirkev doviesť až k novému
štiepeniu. Tück sám konštatuje, že všetci účastníci sporu sú
zajedno v tom, že aktuálna situácia cirkvi si žiada
nevyhnutné reformy, líšia sa však v tom, akou cestou k nim
dospieť. Kým IF sa angažuje za neodkladné štrukturálne reformy,
minimálne za úprimné začatie hľadania riešení, biskupi
poukazujú najmä na krízu viery a chcú najprv obnoviť cirkev
ako miesto pevnej viery zoči-voči súčasnej sekulárnej
spoločnosti. Tück si vo svojom hodnotení zvolil úlohu experta,
ktorý akoby stál bokom sporu a všetkých ostatných nabáda
k pokore a pokániu. Zároveň však hovorí, že
narastajúci náboženský analfabetizmus v spoločnosti
a rastúca potreba náboženskej a etickej orientácie
dostanú cirkev pod taký tlak, že bude musieť urobiť reformy.
Helmut
Schüller vo svojom príspevku v Tückovej knihe (podobne ako na
návšteve TF dňa 16. 1. 2012) zdôrazňuje nutnosť pokračovať v
línii II. vatikánskeho koncilu. Pripomína definíciu cirkvi na
koncile ako spoločenstva (komúnio), s čím súvisí také
chápanie eucharistie, že komúnio v Ježišovom duchu bude
naozaj zažiteľné. Paušálne vylučovanie „hriešnikov
a mýtnikov" z eucharistického spoločenstva (dnes ide
najmä o civilne sobášených katolíkov po rozvode a kresťanov
iných cirkví) protirečí Ježišovmu konaniu a koncilovým
zadaniam. Schüller tiež zdôrazňuje pastoračnú blízkosť ľuďom,
čomu protirečí prax biskupov riešiť nedostatok kňazov
administratívne a posielaním ľudí na omšu tam, kde sa ešte
slávi. Kým sa nezmenia prístupové kritéria na kňazstvo,
odporúča Schüller a jeho IF hľadať schopných laikov
a poverovať ich príslušnými kompetenciami na vedenie
cirkevných spoločenstiev.
Paul Zulehner
vo svojom príspevku v Tückovej knihe poukazuje na súčasnú
dvojkoľajnosť cirkevnej praxe, na ktorú reaguje IF. Kňazi
v teréne sa nachádzajú v dileme medzi požiadavkami
vychádzajúcimi zo životných podmienok ľudí, s ktorými
pracujú, a požiadavkami biskupov (Učiteľský úrad cirkvi),
ktorí tie podmienky normujú. „Výzvu k neposlušnosti"
chápe Zulehner ako pokus zostať v dialógu s ľuďmi
našej doby. Témy „Výzvy" (sloboda kresťana, manželstvo,
rozvod, ženy v cirkvi, sexualita, celibát) nie sú podľa
Zulehnera nové, nové je len to, že už nejde o rezolúciu,
ale pomenovanie stavu, v ktorom sa kňazi v teréne chcú
hýbať. „Prešli od verbálneho k reálnemu", píše
Zulehner. Namiesto názvu „Výzva k neposlušnosti" by
radšej videl titul: „Vernosť evanjeliu" alebo „Ľudí v
dnešnom svete nenechajme v štichu".
Naše uzávery
Poznačení
všetkými týmito podnetmi k reforme a reakciami na ne
pokladám za potrebné, aby sme aj na TF vedeli zhrnúť svoje názory
na súčasnú situáciu cirkvi v dnešnom svete a pomenovali
okruh najdôležitejších tém. Prvým takýmto pokusom je „Výzva
TF za obnovu cirkvi", ktorú sme prerokovali a odsúhlasili na
stretnutí TF v Nitre 3. 3. 2012. Viem si predstaviť aj text
kratší, heslovitý, alebo naopak rozšírený o ďalšie témy.
Jedno ani druhé sa nevylučuje. Ak žiaden text neberieme ako
definitívny scenár, možno náš návrh chápať ako východiskový
text, ktorý budeme ďalej domýšľať, ale najmä realizovať.
Presne v zmysle Zulehnerovho postrehu: „Prejsť od verbálneho
k reálnemu". Text aj našej Výzvy je napísaný tak, aby
nesumarizoval naše požiadavky, ale naše záväzky, to, čo sami
chceme a vieme vykonať. Kto čaká najprv na normu, nežije.
Nikdy v cirkvi sa nič neformalizovalo, čo nebolo najprv žité.
Okolo toho, ako žité a čo je v našich silách žiť, by
sa mala točiť následná debata.
Ďakujem
všetkým, čo písomne alebo osobne reagujú na text „Výzvy".
Reakcie spracujeme a pripravíme z nich podklady na ďalšiu
aplikáciu. Na júnovom sympóziu TF spolu s prof. Paulom
Zulehnerom môžeme koncentrovane hľadať ďalší postup - čo
znamená v zmysle koncilu „prejsť od verbálneho k reálnemu".
Předneseno
na Teologickém fóru v Nitře 3. 3. 2012
Milí
priatelia a podporovatelia reformy cirkvi!
Na
základe dlhoročných skúseností a vyhodnotenia udalostí na
Slovensku i vo svete sme dospeli k presvedčeniu, že môže
byť užitočné, ak sformulujeme naše názory na obnovu cirkvi.
Zaiste, myslíme zvlášť na cirkev rímskokatolícku, ale širšie
sa naše názory týkajú aj myslenia a praxe ostatných
kresťanských cirkví.
V cirkvi
sa často o obnove hovorí, ale zväčša sa myslí len duchovná
obnova jednotlivcov a obchádza sa obnova štruktúr,
inštitúcií, jazyka a spôsobov, cez ktoré sa cirkev
prejavuje. Naša výzva sa zameriava zvlášť na to, čo je v snahe
o obnovu cirkvi zväčša obchádzané, pričom zdôrazňujeme,
že duchovná a štrukturálna obnova sa musia vzájomne
podmieňovať a podporovať.
Ako
členovia TF si nenárokujeme hovoriť a konať v mene
iných kresťanov a katolíkov, ale pokladáme za normálne
prispieť svojím pohľadom a svedectvom do utvárania života
z viery a formovania podoby cirkvi. Naše názory
nepredkladáme ako požiadavky na niekoho, ale smerujeme ich
predovšetkým na nás samých, aby sme to, čo máme pochopené
i prežité, uskutočňovali. Budeme vďační, ak sa s našimi
postojmi oboznámia aj ďalší bratia a sestry v cirkvi a
nechajú sa pozvať do spolupráce. 50 rokov, ktoré uplynuli od
začatia II. vatikánskeho koncilu, pokladáme za vhodnú
príležitosť, aby sme inšpirácie koncilu pre cirkevné
spoločenstvo opätovne vyzdvihli a pokúšali sa ich
realizovať.
V texte
výzvy sa nenachádza všetko, čo sa týka cirkvi a jej obnovy.
Pokladáme ho však za vhodné východisko na rozpracovanie
a rozvíjanie bohatej problematiky, ktorá sa týka cirkvi a jej
svedectva v dnešnom svete.
Převzato
z http://teoforum.sk/
Poslední komentáře