V dňoch 17. - 21. 8. 1998 sa pri priehrade Ružín neďaleko Košíc uskutočnil 3. ročník Dominikánskeho diskusného stretnutia. Na každom ročníku sa zúčastnilo 15 - 25 členov dominikánskej rodiny a ich priateľov z Čiech a zo Slovenska. Väčšina prednášok je zaznamenaná v zborníkoch. Tohoto roku bola česká strana v prevahe a svojou prítomnosťou toto stretnutie poctil aj známy český teológ, dominikán Odilo I. Štampach. V úvodnej téme „Symboly v dialógu" Reginald Slavkovský pripomenul základné poznatky z teórie symbolov a čo z toho vyplýva pre komunikáciu a dialóg. Popoludní Řehoř Mach vyvážil prvú prednášku, ktorá sa pohybovala v rovine abstrakcie, svojimi konkrétnymi skúsenosťami z dialógu s ľuďmi na okraji spoločnosti. Pracuje vo väznici a s drogovo závislými. Svoj príspevok nazval .Máme si čo dát?" Myslel to úprimne, neprišiel len s návodmi, ale aj s otázkami, takže diskusia bola potom zaujímavým spoločným hľadaním. Diskusie po každej prednáške tvoria vlastne jadro a zmysel každého stretnutia. Pravidlom je, že žiadna otázka nie nepatričná či nebezpečná. Utorok patril Odilovi Štampachovi. Hovoril na tému „Dialog v rámci církve" a „Ekumenický a mezináboženský dialog". Vzhľadom na šírku svojich vedomostí a bohatstvo skúseností musel vybrať len to najpodstatnejšie. Jeho výklad vynikal jemu typickou jasnosťou, prehľadnosťou a poctivosťou. V diskusii sa nevyhýbal ani ožehavým otázkam a nepríjemným skúsenostiam, ako napr. jeho nútený odchod z pražskej katolíckej teologickej fakulty. Udivoval jeho nadhľad a pokoj bez štipky hnevu alebo urazenosti. V stredu dopoludnia hovoril opäť Reginald Slavkovský na tému .Dialóg s Bohom". Poukázal na to, že vždy žijeme s nejakou predstavou Boha či modelom a samotnou skutočnosťou Boha. Vo svojich ďalších úvahách čerpal z hlbokých textov Jolany Polákovej na tému dialóg. Popoludní referoval hlavný organizátor Markolín Bednár. V príspevku .Čo ak dialóg zlyhá?" zovšeobecnil skúsenosti občianskych iniciatív najmä na Západe z boja s arogantnou nespravodlivou mocou. Diskusia potom ukázala, že my sme vo všetkých oblastiach života asi príliš málo solidárni, a preto sa jednotlivci alebo malé skupiny stávajú ľahkou korisťou mocných. To bola možno najkonkrétnejšia výzva na celom stretnutí - niečo s tým robiť. Vo štvrtok hovoril Lukáš Hušek o .Dialógu medzi blízkymi". Jeho krátky psychologický úvod asi vystihol neuralgické body nášho života, lebo nasledovala najvášnivejšia diskusia. Popoludní Juraj Dovala využil svoju výbornú pamäť a predstavil nám dejiny vo svetle konkrétnych .Kríz dialógu". Za všetky zdroje poučenia pre nás spomeniem aspoň Jána Husa. Celý piatok patril manželom Križanovým, ktorí hovorili o .Partnerskom dialógu". V ich prípade to nebola len krásna teória, ale aj svedectvo 20 rokov spoločného života. Na konci stretnutia sa nahlas uvažovalo o téme na budúci rok. Možno to bude .Kultúra". Tiež sa hovorilo o jednodňových stretnutiach počas roka. Zdá sa, že to, čo účastníci najviac ocenili, kvôli čomu majú chuť, ale aj túžbu pokračovať, nie sú ani tak nové vedomosti - napokon literatúry je dnes dosť. To cenné a zriedkavé je asi slobodná, neformálna, tvorivá atmosféra spoločného hľadania so zmyslom pre zodpovednosť, ktorá by mala byť v cirkvi samozrejmá, ale ktorá je asi skôr výnimkou. Prajem cirkvi v Čechách aj na Slovensku, aby takýchto ostrovčekov pozitívnej deviácie, ako hovorí Odilo Štampach, bolo čím viac.
Poslední komentáře