Jste zde

Štefan Šrobár

Dietrich Bonhoeffer: Teológ, kresťan, súčasník

Luterský duchovný a svojím spôsobom aj mystik Dietrich Bonhoeffer sa narodil 4. februára 1906 vo Vratislave (Wroclav) v šľachtickej rodine. Rovnako ako všetci príslušníci jeho rodiny a Vyznavačská cirkev (die Bekennende Kirche), prorocká vetva nemeckej luterskej cirkvi, sa aj Bonhoeffer staval proti nacizmu. Preto bol v roku 1943 zatknutý a  9. apríla 1945 v tábore Flossenburg popravený. Bonhoeffer vystúpil so znepokojujúcim konceptom nenáboženského kresťanstva a preto ho niektorí považujú za predchodcu teológie sekularizácie.

Majster Eckhart – mysliteľ a mystik

Majster Eckhart žije v dobe, kedy subjektivita a objektivita (mystika a mystérium) sa ešte nerozdelil. Vytvoril svoju syntézu v prísnej objektivite filozoficko-teologického myslenia a presvedčivou silou svojho slova. Mysliteľ a filozof, kazateľ i mystik sú jedným majstrom Eckhartom, ktorého nemožno deliť na latinsky mysliaceho a nemecky zakusujúceho. Narodil sa okolo roku 1260 v Durínsku. Jeho vzdelanie bolo ovplyvnené myslením Alberta Veľkého. V reholi dominikánov nadobudol významné postavenie.

František z Assisi – patrón ekológie

František bol človek ako každý z nás. Žije, miluje život, má starosti, modlí sa, trpí, spieva a zdokonaľuje sa v láske k Bohu a stvoreniu.1 Mal intímny vzťah k stvoreniu, ktoré miloval a chránil. Bolo mu matkou a sestrou.2 Príroda je pre nás ako otvorená kniha, v ktorej sa musíme stále učiť čítať. V tom je pre nás František inšpirujúci.

Z univerzity cez kláštor do plynovej komory

Edita Steinová (rehoľným menom Terézia Benedikta od Kríža, 1891-1942) zahynula v roku 1942 v koncentračnom tábore v Osvienčime, kam bola deportovaná s mnohými ďalšími kresťanmi a rehoľníkmi židovského pôvodu krátko po tom, čo sa holandskí biskupi verejne vyslovili proti deportáciám Židov. Kiež nás osloví svedectvo jej života a hĺbka jej myslenia, aby sme neochabovali v hľadaní Pravdy, na ceste k pravej ľudskosti.1

Mystika a kresťanstvo

Čoraz zrejmejšie zistenie hraníc racionality v našej dobe ukazuje na tajomstvo, na jeho často nepostihnuteľnú prítomnosť v živote. 1 O mystiku je už viac než pol storočia opäť veľký záujem. Jednoznačne pritom presahuje inštitucionálne hranice cirkvi a kresťanstva, a ako sa zdá nie je len povrchne módnou záležitosťou skupín intelektuálov, ale spája rôzne skupiny a typy ľudí inak veľmi odlišného zamerania.

Katarína Janovská, mystička spirituality božskej Lásky

Našiel som svoje srdce!, zvolal prorok. Áno, moje srdce, stred mojej osoby! Niečo, čo existovalo predo mnou, čo v mojej hrudi predlžuje tlkot srdca Adamovho. Niečo, čo vie viac, než ja sám a praje si, aby sme mu kládli otázky inak, než slovami. Niečo v našom vnútri, čo nás má na starosti a čo sa stará o naše bytie bytím, ktoré nám odpovedá. Neviem k čomu inému nám ono niečo prirovnať, než k horiacemu kríku, ktorý horí a nezhorí (Paul Claudel).

Biblia nespadla z neba

Biblia nevzišla priamo z Božích úst a nespadla z neba. Zrodila sa v dejinách. Izraeliti totiž znovu a znovu prepisovali svoje literárne dedičstvo a pokúšali sa tak čo najviac porozumieť prítomnosti. Zrodenie Biblie pokrýva viac než jedno tisícročie. Koľko je na svete kníh, ktoré by sa mohli pochváliť niečím podobným ? Biblia nič nehovorí o sebe samej, o svojom vzniku a vývoji.

Cirkev ako communio v Novej zmluve

Spoločenstvo – communio je prvotnou realitou a prvotnou túžbou človeka. Už na prvých stranách Biblie čítame: „Nie je dobré byť človeku samému.“ (Gn 2,18). Antická politika podľa toho definovala človeka ako zóon politikon, ako sociálnu živú bytosť, ktorá z hľadiska materiálneho o a telesného i duchovného a kultúrneho je odkázaná na iných. Dosiahnuť plnú ľudskosť môže len v rámci polis, v spoločenstve s inými.

Je teror v mysli Božej?

Zdá sa, že náboženstvo je spájané s násilím kamkoľvek sa obrátime. Na násilné idey a obrazy nemá žiadne náboženstvo monopol. V skutočnosti každé z veľkých náboženstiev – judaizmus, kresťanstvo, islam, hinduizmus, sikhizmus a budhizmus – už niekedy poslúžilo ako prameň, z ktorého násilníci čerpali. Skutočnosť, že náboženstvo v ich zázemí vystupuje, však naznačuje, že všetky náboženstvá sú vo svojej podstate revolučné. Dokážu poskytovať ideové zdroje alternatívneho pohľadu na verejný poriadok.1

Ježiš znovu objavený

Prečo je pre nás Ježiš dôležitý? Pretože prelomil blokádu našej horizontály do Božej vertikály, k absolútnemu Ty. Prišiel nielen oznámiť, ale osobne realizovať vzťah k Otcovi. Podstatu kresťanstva nemožno vyjadriť žiadnym abstraktným pojmom, ale len vyčítať zo živej tváre jeho zakladateľa a vnímať z jeho úst. Ježiš vstupuje do našej prítomnosti nie ako veliteľ, ale ako pomocník, nie ako pán, ale ako priateľ.

Přihlásit se k odběru RSS - Štefan Šrobár