Mystičky západu: Inšpiratívna kniha J. Letza

DušanŠpiner

Pápež Ján PavolII. pri vyhlásení veľkých mystičiek sv. Brigity Švédskej, sv. Kataríny Sienskej a sv. Terézie Benedikty od Krížaza spolupatrónky Európyv apoštolskom liste z 1. XI. 1999 uviedol, že „…je záslužné a veľmiužitočné skúmať a poznávať charizmy mnohých mystičiek, ktoré priamo alebo nepriamoprispeli k prehĺbeniu kresťanskej vedy a myslenia a ponúkli Cirkvi vzácne poznatky, aby prijala a uskutočňovala Boží plánženy.“

Toto prehlásenie neostalo bez odozvy v myslení slovenskéhokresťanského filozofa Jána Letza,profesora filozofie na Trnavskej univerzite.V knihe Mystičkyzápadu Letz čitateľompredkladá pozoruhodné, i v západnejliteratúre ojedinelé dielo o ženskej kresťanskej spiritualite. Ako sám autor konštatuje,“…predkladané dielo sa zrodilo z túžby rozumu a srdca hlbšie porozumieťmystickému fenoménu z hľadiska ženskej jedinečnosti, ako aj z osobných snáh preniknúť k mystickému zakoreneniuautentického filozofického a teologického myslenia.“ Týmto spôsobom sa širokej verejnostia zvlášť inteligencii predkladáveľké duchovné bohatstvo ženskejspirituality, ktorá sa doteraz málo doceňovala.

Úvod do komplexne spracovanéhodiela – sto osemdesiatich portrétov kresťanských mystičiek západu za posledné tisícročie – tvorí rozsiahle, takmer päťdesiatstránkové uvedenie doproblematiky autentickej mystiky. Autor tu brilantným spôsobom vystihuje pravú mystiku, jej kritériá a cieľ, keď konštatuje,že „…cieľom mystiky je spontánnedosiahnutie i cieľavedomé navodenie stavu zjednotenia či bezprostrednej relácie (živéhodotyku) medzi človekom a Transcendenciou (Bohom, Duchom, Absolútnom, Božstvom, svetovým Rozumom, Jedným apod.) a nachádzanie špecifických ciest, ktoré vedúk tomuto stavu.“ Z uvedeného vyplýva, žefenomén mystiky je úzko spätý s osobitnou skúsenosťou odkrývania Transcendencie a zjednocovania ažstotožňovania sa s Ňou, ktorú nazývamemystická skúsenosť.

Odvolávajúc sana dominikána Matthew Foxa,Letz charakterizuje mystiku pomocoudvadsaťjeden základných znakov,pričom tieto znaky, keď sú v mystikenáležite prítomné, sú aj kritériamijej pravosti. Pri skúmaní dejín mystiky na pozadí kresťanskejspirituality autor dospel k dvanástimhlavným podobám kresťanskejspirituality, ktoré sa približne zhodujú s názorom Jordana Aumanna. V jeho práci do poprediavystupuje spiritualita stvorenia a spiritualita vykúpenia.

Po tomto rozsiahlom uvedení do problematiky podáva autor ucelený komplex portrétovžien nesúcich tradíciu mystiky. Každý portrét mystičky je usporiadaný chronologicky. Obsahuje menoa priezvisko v poslovenčenejpodobe, charakteristiku mystičky, vyúsťujúcudo duchovnej biografie spojenejs prezentáciou jej vnútornéhoživota; vybrané texty mystičky alebo o mystičke, ktoré autenticky približujú jej mystické skúsenostia zážitky; mystologický komentár autora k textom alebo k charakterumystiky príslušnej mystičky, a napokonfilozofický a teologický komentár autora k textomi k celému duchovnému a intelektuálnemu profilumystičky.

Mystička podáva svedectvoo sile a plodnosti Lásky, preto dávavznikať kráse, ktorú dnesmáme z jej výpovede zachytenejčernidlom na papier.V diele Jána Letza som očakával právetúto skutočnosť viac rozpracovanú. V mnohých portrétoch mystičiek západu som postrádal práve aspoň niekoľkými vetami podanú autentickú výpoveď, ktorá by vyjadrovala jej mystickú skúsenosť, či posolstvo pre vtedajšiu dobu a s intenciou pre dnešnú.Skonštatovanie, že z jej pera vyšlo to, či ono rozsiahle literárne dielo, zostali po nej tieto spisy a pod. znižuje hodnotu diela na úroveň životopisov svätých. Ale na druhej strane, túto skutočnosť autor rozsiahlejšie rozpracováva pri niektorých portrétoch mystičiek 20. storočia. V tomto období mi chýbaportrét takej mystičky, akou nespornebola talianska mystička Mária Valtorta (1897–1961).Z jej rúk vyšla desaťzväzkováPoéma o Bohu človeku,ktorá je, ako prehlásil P. Gabriel M. RoschiniO.S.M., profesor Lateranskej univerzity v Ríme „…pravdepodobne najvýznamnejším inšpirovaným dielom našej doby.“

Snáď nejeden čitateľtejto knihy sa spýta, prečo prevládav mystike kríž, bolesť a cesta utrpenia? Jetáto cesta nevyhnutnosťou, ktoroumusí prejsť každý človek, ak má dojsť k blaženosti? Odpoveď nám dáva jednáz nich, Edita Steinová ako sestra Terézia Benedikta od Kríža, slovami: „Kristovo utrpenie aJeho smrť pokračujú v Jeho mystickomtele a v každom Jeho úde. Trpieťa zomrieť musí každý človek.Ak je však živým údom Kristovho tela, Jeho utrpenie a smrť pôsobením božskej prirodzenosti dostávajú vykupiteľskú silu. Toje objektívny dôvod, prečo všetci svätcitúžili po utrpení. Nie jeto nijaká chorobná záľuba v utrpení. Prirodzenému rozumu sa môže javiť akozvrátenosť. Vo svetle tajomstva vykúpenia sa to však javí ako nanajvýšrozumné. Človek spojený s Kristomtak neochvejne vytrvá i v temnejnoci, subjektívne ďaleko odBoha…“ Z uvedeného vyplýva, akáveľká pozornosť v mystike žien savenuje otázke očistenia duchovných mohutností v aktívnejnoci. Je to noc viery, ktorázasahuje nie zmyslovú, ale intelektuálnu schopnosť človeka. V duchovnom napredovaní človeka je však nevyhnutnosťou a človek, ak chce pokročiť ďalej, sa musí pre ňu slobodnerozhodnúť. Ide o Božiu otvorenosť v láske, do ktorej poľa sa máme dostaťaj my všetci, je taká radikálna a bezvýhradná, že nebude nikdy existovať v nejakej uzavretosti v bytí, aj keď toto bytie budeme považovať za nové bytie.Z toho vyplýva, že vrchol mystického zjednotenia človeka a Boha musí spočívať v zjednotení ažv reciprocite ich sŕdc pripodobnených v láske.

V Letzovom dieleMystičky západu môžeme nájsťnielen odpoveď na nie jednu, naším utrápeným životomotázku, ale aj porozumenie,že ľudská aktivita teda ani vosvojej vlastnej prirodzenosti nie je nehodnotná, alebo dokonca ničotná.No jej skutočnú hodnotu človeknemôže odhaliť sám od seba, ani ju zdarnepriviesť do činnosti, ale jedinecez účastenstvo na Božej aktivite. Slovami Letzovými: „…človek sám dokáže odhaliť lenkomponent svojmocnosti svojejaktivity, ktorý sám osebeje zničujúci. Nemôže sámv sebe spoznať svoju nesvojmocnú aktivitu a rozpoznať ju od svojmocnej aktivity. Totoje schopný len prostredníctvom svojejslobodnej a činnej účastina Božej aktivite. Až cez ňu sapotvrdzujú jeho prirodzenéschopnosti a vlohy, a to až natoľko, že v pokore môže nadobudnúťnové sebavedomie, vďaka ktorému môže naozajslobodne konať a duchovno-evolučne pneumoontologicky rásť i kenoticky sa umenšovať a stať sa transparentným pre Boha a blížnych.“

Ján Letz: Mystičky západu. Prešov, Vydavateľstvo MichalaVaška 2002, s. 400.