Duchovný pokrok v Origenovom výklade Piesne piesní

Duchovný pokrok znamená stále postupovať ďalej

Duchovný pokrok je neustále aktuálna téma, a to nielen v systematickej teológií, ale aj v skúsenostiach ľudí každej doby. Na stole sú otázky: Čo je duchovný život? Ako si ho nepomýliť s pýchou? Uskutočňuje sa duchovný pokrok len po trajektórií od zla k dobru, alebo pozná aj stúpanie po akomsi rebríku stúpania od nižších cností k vyšším?

Origenes definuje duchovný pokrok ako „stále postupovat dál“¹ Cieľom duchovného pokroku je spojenie celého rozumného stvorenia s Kristom.² Origenes vysvetľuje dokonalosť pomocou Písma, konkrétne obrazmi Piesne Piesní.

Obrazmi Piesne piesní, duša najprv dostáva ženíchove bozky, ktorými je porozumenie Božiemu slovu, potom je očistená od hriechov a rastie v porozumení. Je ranená láskou, jej oči sú ako oči holubice, čo podľa Origena značí, že duša rozumie Božím písmam a potom vníma viac krásu Božieho slova. Počas duchovného rastu duša postupne rozumie Božiemu slovu do väčšej miery. Dostáva pri tom rôznu pomoc, podobne, ako Pavol hovorí o mlieku pre kresťanov „začiatočníkov“ a pevnú stravu pre pokročilejších.³ Pre Origena sú týmto mliekom alebo striebornými ozdobami od ženíchových priateľov napríklad podobenstvá a vzory Starého zákona, a napodobeninami zlata sú iskry duchovného porozumenia, ktoré jej dávajú motiváciu túžiť po hlbšom porozumení Božích tajomstiev.⁴

Pri vysvetľovaní názvu Piesne Piesní Origenes vymenováva piesne Starého Zákona, z ktorých viaceré súvisia s putovaním Izraelitov púšťou. Podľa Origena každý človek musí vyjsť z Egypta a prejsť cestu púšťou ako Židia v príbehu o Exode. Rôzne kantiká Exodu podľa neho naznačujú stupne dospievania duše, pričom nezáleží na ich presnom počte.⁵ Ďalším obrazom pokroku je pole. V Origenovom výklade, ktorý je podobný podobenstvu o rozsievačovi, každá duša má svoje pole, ktorým je jej život a spôsob žitia.

Nevesta Piesne piesní túži prebývať v tieni svojho milého. To, že nevesta chce byť v tieni ženícha, znamená pre Origena, že duša, ktorá túži po pokroku v poznaní Boha, má byť pokorná, podobne ako panna Mária, ktorá bola zatienená Duchom Svätým. Podľa Origena, pokorný človek, ktorý sa snaží byť v tieni Loga, ak si to zaslúži, zrodí sa v ňom Boží Logos tak ako v Márii.

Duchovný pokrok vidí Origenes v kontexte spojenia celého rozumného stvorenia s Kristom. Na tejto ceste treba postupovať stále ďalej, inak duši hrozí pád. Duch Svätý dušu očisťuje od hriechov a duša rastie vo vzťahu k Božiemu Slovu, ktoré sa v nej stáva porozumením a Božou múdrosťou. Počas pozemského života však na dušu neustále číhajú pokušenia, ale má aj pomocníkov - anjelov a dostáva od Loga rôzne dary.⁶ Origenova koncepcia pokroku je predstavou o poznávaní Boha a jeho múdrosti. Duša správne nasmeruje svoju lásku eros voči Bohu a rastie v jeho poznávaní, čím získava podiel na Logu – poriadku sveta.

Od zla k dobru a od menšieho k väčšiemu dobru

Duchovný pokrok vedie k stále väčšiemu poznaniu

Pre Origena vedie pokrok vždy od nižšieho poznania k vyššiemu. „Kdo se zabývá božskou filozofii, nemá mít na zemi nic vlastního, nýbrž má stále postupovat dál – a ne tolik z místa na místo, jako od nižšího poznání k vyššímu.“⁷

Túto postupnosť vidí Origenes v rôznych biblických textoch, napríklad postupnosť praotcov, ktorí sa spomínajú v Božom predstavení Mojžišovi ako Boh Abraháma, Izáka a Jakuba. Postupnosť vedie od Abraháma, ktorý bol poslušný, k Izákovi, ktorý kopal studne, čo je pre Origena symbol múdrosti, ktorá ide do hĺbky, až po Jakuba, ktorý videl v sne anjelov zostupovať po rebríku. Rovnakú postupnosť vidí Origenes aj v gréckych vedách morálke, prírodovede a kontemplácii (etike, fyzike a epoptike). Tie podľa Origena zodpovedajú trom knihám, napísaným Šalamúnom: Kniha prísloví pobáda k cnosti na začiatku duchovného života, tak ako etika, kniha Kazateľ a prírodoveda učia o obmedzenosti a márnosti všetkého stvoreného a Pieseň piesní a kontemplácia pomáhajú nazrieť mysľou za hranice pozemského poznania. Podľa Origena, Šalamún poznal tieto vedy z Božieho vnuknutia dávno pred gréckymi filozofmi.⁸

Postupnosť Origenes vidí aj v siedmych spevoch Starého zákona, piesňach, voči ktorým je Pieseň piesní tou najkrajšou piesňou, ktorá zodpovedá najvyššiemu štádiu duchovného života. Prvou piesňou je tá, ktorú zaspieval Mojžiš a Izraeliti, keď videli mŕtvych Egypťanov na dne mora a uverili Bohu a jeho služobníkovi Mojžišovi. Druhá pieseň je oslavou studne v knihe Numeri. Tretia je v knihe Deuteronomium, štvrtá pieseň Debory je v knihe Sudcov, piata Dávidova pieseň po vyslobodení od nepriateľov je z Druhej knihy kráľov, šiesta pieseň z prvej knihy Kroník a siedma je Pieseň piesní. Avšak, Origenes zdôrazňuje, že nezáleží natoľko na konkrétnom počte piesní, ako na štádiách, ktoré nevesta dosahuje, kým príde do svadobnej komnaty a nepočuje či nevyriekne Pieseň piesní.⁹

Podobenstvom o viac a menej pokročilých sú pre Origena aj hory a pahorky, po ktorých skáče ženích Piesne podľa nevestiných slov. Kopce a pahorky pre Origena môžu postupne znamenať vysoké interpretácie Písma, teda jeho duchovné významy, ale môžu znamenať aj tých, ktorí veria v Boha celým srdcom podľa kvality ich žitia a miery porozumenia. Vyššia hora znamená lepší život a väčšie porozumenie. Hory ale môžu znamenať aj učenie o Svätej trojici, čo je Origenov preferovaný výklad.¹⁰

Tieto na prvý pohľad rôzne výklady sú navzájom prepojené a dopĺňajú sa, pretože podľa Origena tí, čo veria v Boha celým srdcom a žijú podľa toho, hľadajú vysoké významy Písma, ktorých korunou je učenie o Trojici.

Origenes taktiež interpretuje prirovnanie ženícha ku gazele a jeleňovi ako postupnosť cesty duše od viery na začiatku cesty k dobrým skutkom. Vychádza tu z filologického výkladu gazely a jeleňa. Gazela, po grécky δορκας, sa spája s dobrým zrakom (θεωρια) a jeleň je väčšie zviera, ktoré usmrcuje hady podobne, ako sú pre Origena väčšie skutky viery (πραξις), než viera na začiatku.¹¹ Podobne, mladé panny, konkubíny, vedľajšie kráľovné a nevesta reprezentujú rozličné druhy duší podľa ich blízkosti k Slovu.¹² Tak Origenes popisuje duchovný rast ako prehlbovanie vzťahu k Logu. Všetky tieto obrazy ukazujú, že pre Origena je významnou súčasťou náuky o duchovnom pokroku rast v poznaní a vo vzťahu k Logu.

Očista od hriechu je trvalou súčasťou pokroku

Origenes duchovný pokrok popisuje často ako prechod cez rôzne pozitívne štádiá,¹³ ale očista od hriechu je tiež trvalou súčasťou pokroku. Napríklad názov vinice Enggadi interpretuje Origenes ako oko pokušenia. Ďalej vysvetľuje, že tento tajomný pojem znamená prítomnosť. „Oko pokušení – to je přítomnost, vždyť dokud jsme na tomto světě, prodléváme v pokušení, a pokušením je život člověka na zemi.“¹⁴ Celý život je človek vystavený pokušeniam a bojuje s démonmi, ktorí sa ho snažia presvedčiť, aby zhrešil. Ak však človek pokušeniu podľahne, Boh mu môže odpustiť, ako ukazuje aj nevesta, ktorá o sebe hovorí, „Černá jsem a krásná“. Čierna je kvôli hriechu, krásna je preto, že jej bolo odpustené.

Aj nepokračovať v nastúpenej duchovnej ceste sa pre dušu môže stať zlom. Tak Origenes hodnotí verš „jestliže se sama neznáš“.¹⁵ Duša má poznať seba samu, to znamená, že sa má zamýšľať nad svojou cestou, nad svojimi myšlienkami, slovami a skutkami ale aj nad otázkami, ktoré sa týkajú toho, čo je duša, či vzniká s telom počas tehotenstva alebo pred tým, a otázky týkajúce sa budúcnosti po smrti. K týmto úlohám poznania Origenes priradzuje aj úlohu poznať Trojicu. Uvedomuje si však, že teologické otázky, ktoré načrtol, nie sú nevyhnutné pre každý stupeň duchovného vývoja a vysvetľuje to tak, že nevesta v Piesni reprezentuje dušu, ktorá je pokročilá a tieto úlohy teda platia pre dušu, ktorá už nie je na začiatku cesty.

Zlo a dobro však celý náš život zápasia. Líšky, ktoré ničia vinič, sú pre Origena nepriateľské sily démonov, ktorí útočia na dušu nízkymi myšlienkami a prevrátenými pojmami. Ničia kvety rozvíjajúcej sa cnosti a ničia plody viery. Anjeli, ktorí tieto líšky chytajú, to robia tak, že duši predkladajú, že tieto myšlienky nie sú od Boha ale od zlého a v tom, ako duši poskytujú silu rozlišovať duchov.¹⁶ Okrem rozmeru rastu v poznaní je teda pre Origena dôležitý aj zápas cnosti a viery s nízkymi myšlienkami a prevrátenými pojmami.

Duchovný pokrok pravdepodobne pokračuje po smrti

Cieľom duchovného pokroku je podľa Origena spojenie všetkého rozumného stvorenia s Kristom.¹⁷ Z toho pravdepodobne vyplýva, že ak sa niekto s Kristom nespojil pred smrťou, Božia milosť mu to umožní po smrti. Zdá sa mi, že tu Origenes vidí koniec duchovného pokroku, ktorý ale leží za hranicou smrteľného života.

Na druhú stranu, poznávanie tajomstiev Božích je neustále obnovované aj medzi anjelmi a tak môže Origenes očakávať, že toto obnovovanie bude pokračovať aj naďalej – večne.¹⁸

Origenova interpretácia vinice v Enggadi tiež naznačuje, že aj po smrti budeme rásť. „Dokud pobýváme pod tímto sluncem, žijeme na vinici v Enggadi, avšak jestliže si zasloužíme být později přesazeni, náš vinař nás přesadí.“

Pokrok po smrti potvrdzuje aj komentár M. Putnu, ktorý Origena interpretuje tak, že Božia výuka začína už na zemi a pokračuje i po smrti. Vychádza pri tom však z diela Peri Archón, ktoré je nad rámec tejto práce.¹⁹ Iní autori pokladajú Origenovu koncepciu večného života za statickú.²⁰

Zdá sa, že Origenes sa pohráva aj s myšlienkou reinkarnácie, no pasáž o nej v komentári ku Piesni piesní je kontroverzná. Viacerí vykladači nedôverovali Rufinovi ako prekladateľovi, že zachoval Origenovo učenie v týchto kontroverzných miestach.²¹ Rufinus totiž v predhovore ku svojmu prekladu knihy Peri Archón podľa Putnu sľubuje očistenie od prídavkov heretikov.²² Pri tejto kontroverzii o reinkarnácii Putna píše, že Origenes nezastával učenie o reinkarnácii ale o postupnosti vekov, v ktorých dochádza k väčšiemu a väčšiemu poznaniu, teda k duchovnému pokroku duše po smrti.

Treba tiež zdôrazniť, že učenie o reinkarnácii sa nachádza v komentároch, ktoré sú určené pre poslucháčov vzdelaných vo filozofii na rozdiel od homílii, ktoré Origenes prednášal verejne aj pre negramotných veriacich.

Origenes tiež vysvetľuje Ženíchovu výzvu, aby nevesta vyšla z dverí, takto:

„Teda, nechaj Slovo božie prehovoriť najskôr k tejto krásnej a vznešenej duši, ktorej sa On zjavil skrze jej telesné zmysly – to znamená, cez čítanie Písma a počúvanie doktríny – akoby cez okná, a ktorej On ukázal, aký vysoký a veľký je On; aby k nej On mohol prehovoriť práve citovanými slovami, nakloniť sa k nej a potom ju volať, aby vyšla z dverí a, oddeliac sa od telesných zmyslov, nebyť viac v tele, aby si mohla zaslúžiť počuť: Ale vy nie ste v tele, ale v duchu.“ ²³

Tu vidím rôzne možnosti interpretácie. Buď Origenes hovorí, že dokonalá duša sa mysľou odpúta od telesných myšlienok, alebo myslí spojením „cease to be in the flesh“ oddelenie duše od tela – teda smrť. Prikláňam sa k druhému vysvetleniu, pretože v pasáži o reinkarnácii Origenes tiež hovorí o smrti ako o odložení tela dušou. Analogicky, výzvu ženícha neveste „Vstaň a pojď!“ vykladá Origenes tiež ako proroctvo o zmŕtvychvstaní, určené Cirkvi.²⁴

Spolupráca Boha a človeka na ceste duchovného rastu

Spolupráca Boha a človeka na duchovnom pokroku podľa Origena vyzerá tak, že duša, vedená nebeskou láskou túži a pýta si múdrosť a vzťah s Logom a On sa v nej rodí a stáva sa v nej pochopením a múdrosťou. Duša chce viac rozumieť a Boh je ten, kto jej to umožňuje v určitých štádiách podľa toho, ako sa duša snaží.

Celou knihou sa nesie línia spolupráce Boha a človeka. Niekedy sa zdá, že Slovo Božie je prítomné a inokedy je vzdialené. Podľa Origena sa zdá Slovo Božie neprítomné vtedy, keď duša nerozumie Písmam, a naopak, keď mu porozumie, zdá sa prítomné.²⁵ Spolupráca Boha a človeka s pokrokom duše rastie až k samotnému cieľu, ktorým je spojenie všetkých rozumných bytostí s Bohom.

Boh teda pomáha duši od začiatku až do konca – ako by sa s ním mohla duša spojiť bez Neho? Dáva každej duši dary: Prirodzený zákon, rozumné uvažovanie a slobodu. Boh dal duši tiež pomocníkov – anjelov ale aj svätých Starého i Nového Zákona, apoštolov a tiež biskupov. Kým démoni dušu pokúšajú k zlému, anjeli jej dávajú do mysle dobré myšlienky. Boh tiež vedie dušu sám vnuknutiami. Už od prvého verša Piesne piesní interpretuje Origenes bozky ženícha ako dar porozumenia duše božským veciam.²⁶ Ba dokonca, Logos sám sa v duši stáva múdrosťou a porozumením, ale závisí to na tom, ako duša aplikuje to, čomu už porozumela doteraz. Keď si to zaslúži, Duch Svätý jej dá väčšie porozumenie.²⁷

Boh dáva každej duši potenciálnu silu a slobodu vôle, ktorou môže konať všetky dobré veci.⁠ Duša je však v ohrození pokušeniami a stále potrebuje Božie milosrdenstvo. Tému odpustenia vidí Origenes aj v prídavných menách, opisujúcich nevestu. V prvej kapitole Piesne piesní nevesta hovorí „černá jsem a krásná“. Krása podľa Origena naznačuje, že nevestine hriechy sú odpustené, ale ešte nedosiahla plné odpustenie a nezbavila sa všetkých hriechov, preto je stále čierna.²⁸ Neskôr, keď bude očistená, sa s ňou zjednotí Slovo Božie.²⁹ Toto očistenie duša dosahuje vďaka tomu, že Ježiš sa vydal sieťam sveta, aby zachránil zo sietí hriechu nás. Krst, ktorý máme vďaka Kristovi, Origenes vidí aj v čase prerezávania viníc, ktoré sa spomína v Piesni piesní. Pri krste sa odpúšťajú hriechy, takže akoby nám boli odseknuté.³⁰

Origenes vysvetľuje vtelenie na základe verša z druhej kapitoly Piesne piesní. Slovo Božie bolo kvetom v poli, ktoré kultivovali Zákon a Proroci, ale nikto ďalší sa nemohol stať takým kvetom – ako vraví Pavol, nikto nedokázal nasledovať dokonale Zákon. Slovo Božie sa ale stalo ľaliou v poli pohanov, aby ho mohli jeho blížni nasledovať a aby sa mohla každá duša, ktorá sa k nemu priblíži a bude ho nasledovať mohla stať ľaliou.³¹

Dobové prvky

Origenova exegéza má v mnohom čím obohatiť naše čítanie Piesne piesní aj dnes. Niektoré aspekty sú však skôr ovplyvnené dobou, kedy pôsobil. S čím som sa nestretla natoľko v modernej exegéze, je dôraz na etymológiu symbolov básne, napríklad gazely a jeleňa, hrdličky a holuba. Takisto, porovnávanie gréckych vied so Šalamúnovými knihami vyznieva dnes prehnane. Šalamúnovo autorstvo Piesne piesní a ďalších kníh Origenes v zhode so staršími tradíciami predkriticky predpokladá. Zaujal ma pohľad na Izákovo stavanie studní ako symbolické vyjadrenie múdrosti. Tento praotec nemá v príbehu Genezis toľko priestoru ako Abrahám a Jakub, preto ma zaujalo, že Origenes v ňom vidí jedno zo štádií duchovného pokroku.

Problematické prvky

Hlavná časť Origenovho výkladu, s ktorou som sa nestotožnila, bola, keď vysvetľoval, čo znamená, dať poriadok láske. Hovoril o rozdiele lásky k veriacej a neveriacej rodine, o tom, že je správne, milovať viac toho príbuzného, ktorý je veriaci. Argumentuje tým, že Boh miloval viac Hebrejov než Egypťanov a Pavla miloval viac, keď sa obrátil, než predtým.³² Môže Boh milovať jedno svoje dieťa viac, než druhé? Je toto obraz Boha, ktorý je adekvátny? Na jednej strane si myslím, že je správne, napríklad, že matka miluje svoje dieťa viac než cudzie, manžel manželku viac, než inú ženu, pretože voči týmto majú väčšiu zodpovednosť a hlbší vzťah. Ale deliť lásku podľa viery v Boha, je v rozpore s tým, ako nás Kristus miloval až na smrť, aj keď sme ešte boli hriešni.³³ A najväčšiu lásku má podľa svedectva Písma ten, kto položí život za svojich priateľov. Z toho vyplýva, že hoci sme boli hriešni a neverní, Kristus nám vyjadril najväčšiu možnú lásku. Takže v tomto bode s Origenom nesúhlasím, aj keď by sa našli miesta v Písme, ktoré dávajú za pravdu aj jemu (napríklad, výzva milujte sa navzájom, určená komunite Kristových učeníkov³⁴). Táto téza je pre mňa špecificky problematická z hľadiska ekumenických vzťahov, keď práve aspekty viery sú tým, čo nás rozdeľuje.

Čo sa týka otázky preexistencie duše a možného putovania duší telami, Origenes v skúmaných dielach nedáva jednoznačné stanovisko k týmto otázkam a aj to, čo píše, je ťažké interpretovať, pretože už v dobe Rufínovho prekladu boli tieto otázky kontroverzné a zrejme prispeli k Origenovmu vyhláseniu za heretika.

V tejto kapitole som postupne zhrnula odpovede na moje čiastkové otázky na tému duchovného pokroku v Origenových Komentároch a homíliách k Piesni piesní. Origenovo učenie som kriticky zhodnotila. Duchovný pokrok pre Origena znamená postupovať stále ďalej až k zjednoteniu všetkého rozumného tvorstva s Kristom. Vidí tri štádiá duchovného pokroku, ktorými duša postupne prechádza a nachádza ich v rôznych biblických obrazoch. Súčasťou duchovného života je však stály boj dobrých a zlých myšlienok a spytovanie svedomia. Duchovný pokrok pokračuje rpavdepodobne aj po smrti ale z vybraných diel neviem s určitosťou povedať, či pokrok pokračuje večne. Metafora o presadení z jednej vinice do druhej by večný pokrok mohla naznačovať. Spolupráca Boha a človeka je pre Origena dôležitá. Duša prosí o porozumenie a Duch svätý jej ho dáva tak, že sa v duši Logos stáva porozumením a Božou múdrosťou. Čiastočne problematický sa mi zdal Origenov výklad toho, čo znamená dať poriadok láske. Za jedno z kritérii lásky k blížnym považuje Origenes vieru.

Převzato z bakalářské práce „Duchovný pokrok človeka vo vzťahu k Bohu vo výklade Piesne piesní u Origena a Mojžišovho života u Gregora z Nyssy“, kterou autorka zpracovala pod vedením prof. Ivany Noble a v r. 2022 obhájila na závěr studia „Teologie křesťanských tradic“ ETF UK v Praze