Zmierenie a ekumenizmus

Stretnutie členov Medzinárodného ekumenického združenia (IEF) 2.-9. 8. 1997 v Slapoch nad Vltavou

Pri poslednej večeri Ježíš prosí svojich učeníkov, aby všetci jedno boli jedno; s poľutovaním však musíme priznať, že sa jeho slov nedržíme. Rozdelenie kresťanov poškodzuje naše svedectvo, nech je v niektorých chvíľach akokoľvek oslovujúce. Niektorí kresťania zo západnej Európy sa však v r. 1967 rozhodli Ježišovu radu nasledovať i činmi a založili Medzinárodné ekumenické združenie (International ecumenical fellowship - IEF), ktoré v minulom roku prijalo za svojho platného člena i Česko-slovenský región.  Keďže otázku rozdelenia kresťanov i národov chce IEF prekonávať a nie vytvárať ďalšie bariéry, spoločný Česko-slovenský región chce zároveň podporovať česko-slovenskú vzájomnosť a výmenu skúseností, preto existuje región spoločný. IEF nevytvára iba priestor pre diskusiu teologických problémov, ale jeho členovia sú na základe skúseností presvedčení, že pokus porozumieť druhým je zvlášť plodný, ak sa môžu ľudia na medzinárodných i regionálnych stretnutiach vzájomne zúčastňovať bohoslužobných foriem a tradícií iných cirkví.

Ako sme už informovali v minuloročných číslach Getseman, aj tento rok sa členovia IEF stretli, aby spolu strávili týždeň modlitieb, prednášok a osobných stretnutí. Témou tohoročného stretnutia bolo zmierenie, čím IEF nadväzovalo na celosvetové júlové stretnutie t. r. v Grazi, ktorého hlavnou témou bolo taktiež zmierenie. Bohatá oblasť zmierenia poskytovala široké možnosti realizácie: od osobného zmierenia po zmierenie sociálne v medziľudských vzťahoch v občianskej spoločnosti až po zmierenie medzi denomináciami. Členovia IEF sa každoročne stretávajú, aby žili už dnes cirkev zajtrajška, kde strana dôležitosť doterajšie medzidenominačné bariéry, ktoré kresťanov s jednou hlavou, ktorou je Ježíš Kristus, doteraz rozdeľujú.  Nikto neočakáva, aby sa kresťania vzdali doterajších tradícií vo svojej cirkvi a prestúpili do „lepšej". Naopak; veria, že tzv. najlepšia cirkev je tá, kde im je ľudsky dobre, kde našli priateľov v Božej prítomnosti a miesto, kde sa cítia doma. Vzájomná komunikácia členov IEF na úrovni ľudskej, teologickej, modlitebnej a liturgickej umožňuje lámať po stáročia živené bariéry a stavať mosty medzicirkevnému dialógu prostredníctvom ľudí „zdola", k čomu slúžilo i toto stretnutie.

Tohoročné medzinárodné stretnutie členov IEF sa miestom, spôsobom aj obsadením líšilo od predošlých stretnutí v niekoľkých bodoch. Najdôležitejším bolo rozdelenie jedného celosvetového stretnutia na niekoľko malých medzinárodných projektov. Na niekoľkých miestach sa v rôznych častiach sveta konali menšie stretnutia s 20 - 70 účastníkmi, pretože malé stretnutia umožňujú lepšie osobne zblíženie účastníkov a prispôsobenie programu špecifickým potrebám zúčastnenej skupiny. Jeden z malých projektov tento rok realizovali i priatelia z Česko-slovenského regiónu v Slapoch v krásnom prostredí údolia Vltavy pri Slapskej priehrade 30 km od Prahy. Týždňové stretnutie sa konalo za účasti 37 priateľov zo západnej časti Európy, ostatných 30 bolo z Čiech, 6 zo Slovenska. Účastníci boli vo vekovej hranici 3 - 70 rokov, z toho polovica z nich bola vo veku do 30 rokov. Účastníci sú členmi cirkví rôznych denominácií. Rokovacím jazykom bola čeština - slovenčina, angličtina a nemčina. Český projekt stretnutia bol zameraný na mládež, ktorá na mnohých stretnutiach IEF viditeľne absentuje z pochopitelných dôvodov: záujem mládeže o otázky osobného Boha vo vyspelej spoločnosti klesá, populárna je skôr „viera" v inkarnáciu či materiálne hodnoty. Nedá sa povedať, že v dnešnej spoločnosť viera chýba. Populárna je skôr viera poskytujúca rýchle nasýtenie a nízku osobnú angažovanosť, zatiaľ čo osobný Boh kresťanov poskytuje presný opak. Keďže spoločnosť vo východnej Európe ešte len čaká vyprázdnenie kostolov, v súčasnej dobe ešte badať záujem hľadajúcej mládeže, čomu boli na stretnutí v Slapoch prispôsobené i podmienky: kempovanie pod stanom či romantické posedenia pri ohni s gitarou. Skôr narodení priatelia zo západnej Európy dali prednosť bývaniu v chatkách. Je nutné pripomenúť, že ani ich jednoduché prírodné podmienky neodradili, naopak; radí sa im v pokoji a s radosťou prispôsobili.  Deň pre druhých i pre seba začínali dve mladučké ekumenické asistentky prechádzkou s gitarou, husľami a nežným spevom na rozlepenie očí pomedzi stany, aby nenásilnou formou účastníkom pripomenuli čas vstávania. Po raňajkách všetci spolu zahájili deň biblickým úvodom, modlitbou a tichou meditáciou. Po nej nasledovali teologické prednášky so spoločným kontextom zmierenia. Odzneli také témy ako napr. problém vyrovnania sa s nacionalizmom v kresťanskej vízii zmierenia s pohľadom na slovensko-maďarské vzťahy, ktorú predniesol Karol Moravčík. Jiří Hanuš s jeho neodmyslitelným humorom zaujal poslucháčov rozpravou na tému zmierenia sa s históriou. Jan Spousta hovoril o nových triedach v novej strednej a východnej Európe. Otázky inšpirované prednáškami sa riešili v malých skupinkách, kde mal každý účastník možnosť vyjadrenia. Malé skupinky s moderátorom sa ukázali byť vhodnou formou učenia pre dospelých účastníkov, ktorým autoritatívny spôsob učenia - vlastný deťom nie je blízky. Moderátor v tematických skupinkách iba povzbudzoval odvahu k otázkam tak, aby sa ľudia z rôznych častí Európy delili vzájomne o prežité skúsenosti k danej téme, pretože pravda nie je v našich rukách - kráča pred nami, my ju spoločnými silami, rozumom a skúsenosťami iba hľadáme. Po obede bol čas odpočinku, ktorý účastníci využili na osobné zdieľanie s medzinárodnými priateľmi, rovnako ako čas pri jedle počas dňa. Relaxačnozáujmový tvorivý prvok v mozaike dňa tvorili workshopy. Mladé ekumenické asistentky ich pripravili na odľahčenie racionálneho zamerania stretnutia vo forme výtvarnej, tanečnej, dramatickej a hudobnej realizácie. Teologickým odborníkom a záujemcom poslúžil zasa workshop teologický. Každý deň sa účastníci stretnutia zúčastnili jednej z liturgií prítomných denominácií, a to postupne liturgie katolíckej, limskej, starokatolíckej, ČCE a liturgie pravoslávnej.  Na záver účastníci absolvovali deň zmierenia s púťou v krásnej prírode v tichu a meditácii.

Sme vďační ochotným organizátorom a tlmočníkom, ktorí venovali príprave stretnutia mnoho volného času a energie. Významnou mierou sa na organizácii zúčastnil Institut ekumenických studií prostredníctvom učiteľov a študentov. Milým prekvapením bola pružná obsluha mladých chlapcov a dievčat pri stoloch počas jedla. Mnohým spolupráca pomohla nielen v jazykových zručnostiach ale i v obohatení osobných kontaktov, ktoré v mladých ľuďoch nenápadným spôsobom lámu bariéry medzi východom a západom i rozdielnymi denomináciami.

Z návštev možno spomenúť prítomnosť biskupa Václava Malého, ktorá vzbudila záujem i u priateľov zo západnej Európy, pretože ho spájali s Václavom Havlom a odbojom voči bývalej komunistickej moci. V rámci spoločnej besedy s účastníkmi vyzdvihol dôležitosť stretnutia IEF: „Tento malý zázrak, ktorý tu prežívate znamená, že poznáte nielen svoju prítomnosť, ale aj svoju minulosť a ťažkosti vzájomného doterajšieho dialógu vašich cirkevných autorít." Jeho reč, tak ako každý verbálny prejav na stretnutí IEF, bola tlmočená do troch jazykov, čo V. Malý pripomenul ako charakteristický znak ekumenického dialógu: „Signifikantně pre Európu i pre nás je, že navzájom zatiaľ používame odlišný jazyk." Jednou stranou ekumenizmu je spoločné hľadanie a teologické diskusie, ale druhou je hľadanie spoločnej reči. Na otázku, prečo sa vedenie katolíckej cirkvi nezúčastňuje rovnakou mierou na ekumenických aktivitách ako radoví katolíci V. Malý odpovedal, že nezdieľa predstavu o ekumenizme zdola, pretože vedenie katolíckej cirkvi sa o ekumenizmus usiluje tiež a naviac zodpovedá za celú cirkev, ktorá mu je zverená. Navonok sa môže progresívnym skupinám zdať, že vedenie cirkvi ich aktivity brzdí. .Ale takto vec nestojí; vedenie tieto aktivity, akou je i ekumenizmus, plne podporuje a bude podporovať, povedal V. Malý.  Pripomenul, že „k podstatným prvkom katolíckej viery patrí i ekumenické zmýšľanie, čo vyjadrujú i oficiálne vatikánske dokumenty - ak má niekto iný názor, môže si všimnúť napr. odvážne ekumenické snahy kardinálov Martiniho, Huma či Lehmanna." Anglikánsky kňaz z Veľkej Británie sa spýtal, ako vníma p. biskup rolu pápeža v ekumenizme. V. Malý by ťažisko role pápeža rád videl na úrovni pastoračnej, nie jurisdikčnej. Pápež má slúžiť jednote všetkých kresťanov, nie byť jej prekážkou.

Táto i ostatné návštevy prednášateľov i predsedov liturgických slávností jednotlivých denominácií obohatili účastníkov o nové podnety, úvahy a skúsenosti. Zdá sa, že sa aspoň v malom kruhu podarilo účastníkom žiť cirkev zajtrajška, čo vyjadruje ich ochotu brať vážne iné denominácie ako súčasť jednej cirkvi i vo formách, ktoré doteraz nie sú bežné.