Dedina na mori

Greg Caiazzo je kňaz z rehole paulínov a námornícky veliteľ v službe kaplána pre vojnové loďstvo Spojených štátov. Počas viac než 13 rokov aktívne slúžil v Okinawe v Japonsku, na ostrove Parris a na palube lietadlovej lode CV 66.

Hmlistý závoj okolo Norfolku v jedno včasné panenské ráno preťalo osamelé pískanie lodného ampliónu so správou oznamujúcou: .Zdvihnite kotvu, vymeňte zástavy." S veľkým dunením obrovská reťaz, ktorej každé ohnivko váži viac než sedemdesiat kilogramov, pomaly dvíhala kotvu z vody. Námornícka pechota pripravená v pozore vyťahovala na stožiar národnú zástavu a ďalšia námornícka jednotka zdvihla na kormidlo lode znak. Celých 1 087 stôp (331 m) dlhá lietadlová loď pomaly míňa prístav a pomocou niekoľkých remorkérov a loď so svojou posádkou, čo je takmer 3 000 ľudí, začína šesťmesačnú púť brázdiacu Atlantik až po Stredozemné more. Počet ľudí na palube narastie počas najbližších 24 hodín takmer na 5 000 ak ich vietor zaveje na palubu.  Vyše 90 lietadiel sa nalodí na 4,5 ha pristávaciu plochu a doplní posádku námorníkov a príslušníkov námornej pechoty.

Ďaleko od domova

Toto je skutočné mesto ľudí, ktorí bývajú a pracujú na palube. Lietadlová loď má izby na spanie, miestnosti na zábavu, pracovné priestory i lodné kuchyne na prípravu jedla a jedálne. Sú tu obchody, holičstvá, malá telocvičňa, televízne štúdio so štyrmi kanálmi a kaplnka. Táto dedina plná ľudí sa pokúša ísť svojou vlastnou cestou a pokračovať v existencii, ktorá je taká bežná na pevnine, ale taká zvláštna vo väzení, ktorým je malý priestor na vode.

Počas šiestich mesiacov ďaleko od domova námorníci a príslušníci vojenskej pechoty mnohokrát myslia na domov. Ich deti vyrastú o niekoľko centimetrov.  Ich manželky a rodiny majú určite mnoho práce s pokazenou pračkou, opravou auta, školou, jednoducho so životom a niekedy dokonca i so smrťou.  Títo muži a ženy vo vojenskej službe sa usilujú pracovať pre svojich doma, ale nemôžu byť doma ani na okamih. Preto hľadia rôznymi spôsobmi vyjadriť svoje pocity a vnútorné prežívanie na pohľadniciach, v listoch, video i magnetofónových páskach a len čo sa dotknú prístavu, hneď bežia domov telefonovať napriek tisíckam kilometrov, aby mohli počuť známy starostlivý hlas.

Čeliac ľudskému osudu

Uprostred všetkých týchto ľudí možno často odhaliť veľmi dôležité veci o nich samých, z ktorých jednou z najzákladnejších je otázka kto som ako indivíduum a kto je môj Boh. Znie to tak jednoducho. Tieto veci by sme mali hľadať ako prvé, ale kvôli nejakej príčine ich nehľadáme pokým nie sme nejakým spôsobom zbavení svojej doterajšej istoty. V priebehu času, ktorý na lodi trávime nie je dôležité či ste katolík, protestant, žid, alebo nakoniec bez vyznania. Potrebujete niekoho, kto je ochotný pomôcť a vypočuť.  Každá lietadlová loď má najmenej troch kaplánov, ktorí poskytujú pomoc v podobe ucha na vypočutie a uľavujú stonaniu srdca. Pred viac než dva a pol rokom som bol poverený slúžiť ako jeden z troch kaplánov na palube námornej lietadlovej lode USS Amerika /CV 66/, kotviacej v Norfolku.

Modlitba a podpora

Táto služba bola najväčšou odmenou a zároveň najväčšou záťažou akú som kedy zakúsil počas dlhých dní a mesiacov na mori.

Bez modlitby a podpory ďalších dvoch kaplánov, s ktorými slúžim, by som ju nemohol vykonávať. Každé ráno sa tu modlíme s metodistickým kazateľom z Dothanu z Božej cirkvi, z Clevelandu je tu teneský služobník z Roanoake Rapids, a nakoniec ja, dobrý katolícky chlapec z New Jersey.  Boli to kapitán Larry Horne a veliteľ Bobby Williams, ktorí ma naučili čo je to ekumenizmus. Je to niečo podobné ako keby vás dvíhali z najkrajnejšej línie pobrežia a mnoho povrazov vás potom ťahalo na pevninu. Teologické rozdiely sme položili na posledné miesto, zatiaľ čo dôležité veci, ktoré nás dávajú dohromady a oslavujú našu jednotu s Bohom stoja najvyššie.  Spoločná ranná modlitba udáva smer a kontext nielen nášmu dňu, ale predovšetkým našej službe. Je to príležitosť na vzájomné zdieľanie starostí, na rozhovor o tom, čo nás presahuje a predovšetkým na bohoslužbu. Tu sa buduje pevný základ na uľahčovanie príležitostí pre službu celej posádke.  Počas týždňa sa vytvorí priemerne štrnásť príležitostí pre službu posádke.  Nie je to iba čas na biblické štúdium alebo náboženské prednášky, ale predovšetkým neformálne situácie, kedy Duch volá ľudí bližšie k Bohu.  Každú nedeľu večer sa zídeme na stretnutí, ktoré sme nazvali .Nedeľný nočný život". Tu sa počúva každý druh hudby od spirituálov až po klasiku.  Bolo tu mnoho momentov svedectiev a oslavy, kedy ľudia prichádzajú, aby boli spolu a to nie podľa spoločenského zaradenia či pracovného začlenenia.  Mohlo by sa to nazvať možno stretnutím obnovy a nakoniec ním aj je, hoci nezáleží aká je tvoja viera - stretnutie je miestom, kde ju môžeš vyjadriť.  Nakoniec aj keby si bol bez viery; stretnutie je miestom na hľadanie otázok a spôsobu ako sa života dotknúť. Je to možno v danom okamihu najlepšie miesto, kde život môže znova začať.

Východ slnka a zmŕtvychvstanie Krista

Jedným z mojich nezabudnuteľných slávnostných okamihov bolo jedno veľkonočné ráno. Už tri dni sme boli mimo Stredozemného mora a mierili sme smerom domov. Keď vychádzalo slnko, kapitán otočil loď v smere vetra čelom k východu a vypol motory. Ticho bolo ohlušujúce. Hukot motorov vystriedal zvuk rýchleho pohybu po vode, zatiaľ čo trup lode mlčky narážal na jagavé vlny. Posádka počúvala správu o zmŕtvychvstaní z evanjelia práve keď sa prvé lúče dotkli horizontu a prenikli cez oblaky. Pre všetkých bolo toto svitanie naplnené nielen nádejou zmŕtvychvstalého Krista, ale aj návratom lásky medzi nás. O štyri dni by sme mali byť doma. My kapláni sme potom leteli helikoptérou z lode na loď, aby sme slúžili veľkonočné bohoslužby. Počas návštev sme zakúsili nádej obnovenú, oslávenú a živú.  V týchto dňoch, kedy je ekumenizmus blízko horiacich kahanov uprostred teologických kruhov, sa ukázalo, že jestvuje ekumenizmus aj každodenný a živý, napríklad v armádnych silách. Pokračujeme v učení a raste záujmu jeden o druhého podobne ako sa aj spoločne modlíme a chceme jeden druhému slúžiť.

Z kanadského časopisu Ecumenism No. 118, July 1995 preložila -kl