Jste zde

Slovenská cirkev a Európa

Ani v tradične kresťanských krajinách Východnej Európy s pádom komunistickej diktatúry prevratná a niektorými očakávaná zmena v zmýšľaní u väčšiny ľudí nenastala. Tí, ktorí si zvykli na život podľa žiadostí tela dostali väčší priestor pre obhajobu svojich postojov a realizáciu cieľov. Na ich strane stojí televízia, reklama, časopisy, film... Tí, ktorí usilujú o pozdvihnutie ducha, len ťažko veľa sponzorov pre ich podujatia a príliš veľa rušivých prvkov zasahuje aj do súkromia ich rodín.

Je však smutné, keď duchovné autority mlčia pri porušovaní základných práv, verejnom presádzaní amorálnosti, ohrozovaní zdravého vývoja mladej generácie, alebo bránia aktivitám napomáhajúcim rozvoju a ozdraveniu ducha. Keď osoby zodpovedné za duchovný rozvoj a organizácie zriadené pre rozvoj duchovného života vegetujú, parazitujú a kladú si nízke a prízemné ciele.

Ťažko sa počúvali slová najvyššej cirkevnej autority Slovenska, ktorá býva častým hosťom v západných krajinách, keď vo vysielaní Vatikánskeho rozhlasu 21. marca 1998 i viackrát doma pri verejných príhovoroch varovala pred vplyvom západoeurópskych univerzít na našich kňazov a bohoslovcov, ktorí museli byť z nich odvolaný a už ich tam neposiela, pretože tam pochytili pomýlené názory. Akoby jedine na Západe boli korene všetkého zlého, pomýleného a chorého. Zdá sa mi, že ide najmenej o alibistické odsunutie a zakrytie domácich problémov, ktoré narastajú a široko prerastajú krajinu, a ktosi sa chce tváriť akoby neboli. Ak sa niekto doma, alebo zo zahraničia na ne nahlas pokúsi upozorniť, tak sa pokladá za miešanie sa do vnútorných vecí, po ktorých ho nič nie je, býva upovedomý, že dobre vieme, čo máme robiť, robíme to dobre, akoby sa zabúdalo na biblické „Po ovocí ich poznáte.“ Aby sa nemuseli hľadať ich možné riešenia, zvaľuje sa vina na kohosi v zahraničí. Ak sa ktosi pokúša o dialóg je pokladaný za modernistu ovplyvneného Západom, býva diskriminovaný, aj trestaný, akoby u nás a na Východe bolo všetko v najlepšom poriadku. Ak sa pri tom zdôrazňuje vernosť učiteľskému úradu cirkvi a sv. Otcovi, pokladá sa to za záruku správnej cesty. Na národnej púti v septembri 1998 v Šaštíne, sme dostali od tejto autority úlohu napomôcť vytvoreniu dobrého obrazu Slovenska v zahraničí. Zatiaľ ona maľuje zlý obraz Západu.

Neviem či je správne, ak 14. marca 1998 najvyššia cirkevná autorita za účasti nacionalisticky orientovaných organizácií a predstaviteľov v krajine vládnucich politických strán v národnej bazilike v Šaštíne viedla ďakovné bohoslužby pri príležitosti 59. Výročia vzniku I. Slovenskej republiky a 5. Výročia II. Slovenskej republiky a zdôraznila, že máme za čo poďakovať. Každý má právo na verejné prezentovanie osobných a skupinových názorov.

Volanie po potrebe bariér označovať na základe zemepisných oblastí kolektívne vinníkov je chybné riešenie. Zvlášť ak sa často prijímajú ich pozvania, pohostinnosť, čaká a prijíma sa pomoc materiálna. Potrebné a dôležité je k tomu sa podľa mňa nevenuje potrebná pozornosť, všetkými dostupnými spôsobmi vychovávať zrelé kresťanské osobnosti, ktoré sa dokážu správne orientovať v každom prostredí a vytvárať zdravé spoločenstvá. To je možné a účinné tam, kde je Božie Slovo prenášané do života, prirodzená autorita predchádzala autoritu funkcie, kde pastorácia má svoju koncepciu a je v službe cirkvi i človeka.

Ak Slovensko v súčasnosti prechádza zložitým obdobím svojich dejín, ak sa o duchovnej obnove a kresťanskom národe hovorí, ale málo to poznať v každodennom živote, to je i obraz problémov Cirkvi, v ktorej jej mnohí predstavitelia akosi nechcú prijať znamenia doby, uzatvárajú sa do seba a svojich priestorov, držia sa stredovekých spôsobov a štruktúr, obmedzení vnútených praxou protinábožensky zameranej komunistickej totality.