Reminiscencie na spoločné leto Pražskej obce ES

Naše bratislavská spolupracovnice, která strávila asi 10 prázdninových dnů s pražskou obcí ES, nám zaslala tento příspěvek:

Hoci je tohoročné leto nenávratne za nami, všetci žijeme z jeho plodov. Spoločné leto Pražskej obce ES tento rok bolo azda pre všetkých z nás pokojnejšie a atmosférou vyrovnanejšie ako po minulé roky. Mnohé sociálno-osobné krízy pominuli do zrelého a kvalitného konca, ďalšie latentné ešte neprepukli. Organizátori nám zabezpečili zaujímavé dni plné návštev, zdieľaní a iných motivujúcich sociálnych kontaktov. Dobrým nápadom vzájomného paralelného informovania boli nástenné noviny. Podávali nám obraz o situácii v niektorých oblastiach cirkevného života, ktorý nám bol v masmédiách z nejakých dôvodov nedostupný. Zatiaľ čo nás nástenné noviny sýtili informáciami, iní informovanejší, vedeli, že služba duchovná ešte nie službou celému človeku. Tí úspešne pracovali pod názvom "služba bruchovná", čoho dôkazom boli naše plné a spokojné pupky. Zaujímavým spôsobom sa zapojila mládež. Našli medzi sebou talenty, ktoré vedeli do činnosti vhodným spôsobom zapojiť iné deti v príprave programu. Jeho obsahom vedeli nenásilným, inteligentným a vtipným spôsobom poučiť dospelých a poukázať na ich slabé stránky. Z návštev, ktoré možno spomínať nahlas, bola pre väčšinu najzaujímavejšia Tesná brána. Živé svedectvo jej členov korešpondovalo s našimi pocitmi a potrebami pri pohľade na situáciu cirkvi u nás. Pochádzajú z pomerov, ktoré výstižne Louis Evely popisuje takto: "Vo Francúzku sa hovorí, že celá ctižiadosť starých farárov spočíva v tom, že pokrstia deti, ktoré ešte nemajú rozum a udelia sviatosť chorým starým ľuďom, ktorí už žiadny rozum nemajú. Vlastne, medzi týmito dvomi sviatosťami je udelená ešte jedna: sviatosť manželstva. Ale táto sa všeobecne prijíma v stave narkózy." Významnejšia časť katolíckej pospolitosti dúfa, že naša situácia nie je ešte taká katastrofálna. Reálnejšia časť katolíckej verejnosti, aj keď v menšine, vidí vážne signály prízračné pre uvedenú skutočnosť a svoju rieši podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Jedným z mnohých riešení je Pražská obec ES. Hoci v mnohom nedokonalá, chybujúca a hľadajúca, predsa má oveľa viac šancí pravdu nájsť ako tá časť, ktorá si je nájdením pravdy už istá. Tohoročné leto zaznamenalo posun aj v otázke hľadania osobného povolania jednotlivých členov obce. Spoločný riadený rozhovor po dva večery bol toho dôkazom. Hoci miestami pripomínal rozbujarenú africkú džungľu, predsa bolo jasné, že oproti minulému roku sa jednotlivé stanoviská riešia do jednej z dvoch možných polôh: farnosť alebo obec. Riadený rozhovor naznačil aj polohu tretiu: na škodu riešiteľov byť kdesi uprostred. Pre obec ES to znamená analogickú situáciu akú má pre mladých ľudí spiritualita Taizé: poskytnúť priestor pre hľadanie odpovedí na vzniknuté otázky. Byť miestom, kde sa ich nikto nebojí vysloviť. Byť miestom, podľa Guardiniho, kde sú iní ochotní niesť moje vlastné pochybnosti.

-kl