Evanjelické františkánstvo

Tento a následující článek jsou převzaty z bratislavského františkánského měsíčníku Serafínsky svet. Jeho šéfredaktorem je Ján Krst. Balázs OFM, který má hlavní zásluhu na tom, že se časopis pokouší držet reformní směr II. vat. koncilu, což ani na Slovensku není samozřejmostí. Těší nás, že v téměř každém čísle se objeví v překladu převzatý článek z Getseman.  Aj tam, kde neznalosť, nedôvera alebo nenávisť vytvárajú bariéru, žiari lesk istej stredovekej postavy chudoby, radosti i lásky, postava Chudáčika z Assisi.

Odkedy Karl Hase, tento duchaplný racionalista plný skepsy, napísal knižku o svätom Františkovi, začali práve kritickí a liberálni protestanti stavať na detsky čistej Chudáčikovej zbožnosti a oduševňovať sa pre ňu. Tak napr.  voľnomyšlienkár Ernest Renan, ho dokázal ospievať nielen chválospevmi, ale šiel dokonca ešte ďalej, keď povedal, že moderný človek priam potrebuje Františka. A známi protestantskí teológovia, ktorí vo svojich historických prednáškach o kresťanstve so zlomyseľnou iróniou zaobchádzali s javmi rímskokatolíckej cirkvi, sa vyjadrili, že ich unášala nezvyčajná náklonnosť i úcta k Františkovi, ba dokonca že im od dojatia stúpali slzy do očí, keď hovorili o Františkovi, hrdinovi Božej lásky. Tento stredoveký svätec v skutočnosti dokázal s ľuďmi robiť zázraky. Pred jeho pokorou sa skláňa pýcha moderných teológov, radikálna kritika skladá pred jeho detinskosťou zbrane, moderná kultúrna radosť zmĺkne pred jeho askézou. František z Assisi je skutočný posol opravdivého katolíckeho sveta, ktorý všade nachádza otvorené dvere a počúvajú ho dokonca aj najosvietenejší súčasní protestanti.  Účinky františkánskeho ideálu na moderný svet sa neobmedzujú len na letmé chvíľkové oduševnenie v súvislosti s históriou, v dotyku s literatúrou alebo iným umením. Pri stretnutí s umbrijským svätcom treba hovoriť aj o františkánskom hnutí uprostred protestantizmu. Muž, ktorý dal impulz k tomuto hnutiu, je francúzsky hugenotský páter a niekdajší štrassburský cirkevný historik Paul Sabatier.

Roku 1893 uverejnil Františkov životopis, ktorý bol výsledkom starostlivého štúdia prameňov a znamená oveľa viac než vecné vedecko-historické dielo.  Je to dielo prorocky misionárske, ktoré vyzýva moderného človeka k láske, k františkánskemu zmýšľaniu. A ako také si v búrlivej situácii získalo najširšie kruhy európskej vzdelanosti. Nové vydania sa len tak hrnuli. Táto kniha najväčšmi pôsobila svojím františkánskym duchom, ktorým bol jej autor nadchnutý.

Sabatier neprestal študovať život svätého Františka a jeho prvých spoločníkov.  Z jeho pera vyšiel rad cenných textov a štúdií. Sabatier čoraz väčšmi poznával katolícke a stredoveké črty tohto svätca. Celou svojou silou sa venoval prepracovaniu svojho hlavného diela, čo mu však už nebolo dopriate.  Pri františkánskej spomienkovej slávnosti v Canterbury (oslava 700. výročia príchodu prvých františkánov do Anglicka) 1. septembra 1924 zažil veľkú radosť, keď smel prehovoriť pred rímskymi katolíkmi, anglikánmi a nezávislými cirkvami na tému: .Stratilo sa posolstvo svätého Františka, jeho hodnota účinnosť?" Zástupy kresťanov rozličných vyznaní, ktorí sa tam zhromaždili, dokazovali príťažlivú silu Chudáčikovho posolstva v tom čase.  Sabatierova prednáška o Františkovi našla silnú odozvu v kresťanskom svete, semeno, ktoré vo svojich spisoch zasieval, prinášalo ovocie. Takým bolo aj vytvorenie bratstva podľa františkánskeho vzoru, ktoré bolo založené v Sabatierovej hugenotskej materskej cirkvi: .Protestantský tretí rád strážcov." Jeho zakladateľom je hrdina sociálneho ekumenického kresťanstva, ktorý zanechal neutíchajúci dojem u všetkých účastníkov Štokholmskej a Lausannskej svetovej konferencie - Wilfried Monod, profesor praktickej teológie na protestantskej fakulte v Paríži a pastor v Oratoroi de Louvre.  V júni 1922 ohlásil svoj plán rádu na Kongrese pre sociálne kresťanstvo v Štrasburgu. Dňa 20. apríla 1923, v deň 20. výročia jeho ordinácie, sa v Paríži uskutočnilo vlastné založenie rádu. Keď boli prednesené Blahoslavenstvá na hore, asi dvanásti francúzski protestanti prijali rádovú regulu.  Táto regula bezprostredne nevychádzala zo starej františkánskej reguly a ani z pôvodnej reguly svätého Františka z Assisi.

Normou a ideálom sú Blahoslavenstvá. Táto regula predstavuje syntézu askézy kalvinizmu s mystikou francúzskej spirituality. No napriek všetkému tvorca tejto reguly Wilfried Monod je väčšmi nadšený postavou Chudáčika, ako je to vyjadrené vo veillersovských pravidlách (.Veilleurs" - bratia tretieho rádu strážcov - pozn.).

Wilfried Monod vyslovil výzvu na založenie františkánskeho bratstva na pôde evanjelického náboženstva. Na konci jeho nezabudnuteľnej reči v prvý deň Štokholmskej konferencie vyslovil želanie: .Nech duch svätého Františka žije a stále znovu oživuje všade v kresťanstve posolstvo nového anglického terciárskeho rádu, hlásateľov mravného, sociálneho a duchovného evanjeliového zmýšľania. . ." Tieto slová sa ujali v duši jedného poslucháča, ktorý neskôr pod vplyvom práve týchto slov predniesol na cirkevnej schôdzi v Magdeburgu myšlienku založenia evanjelického rádu františkánskych terciárov.

Na podnet evanjelického rádu humiliátov sa v septembri 1926 prikročilo k formulovaniu reguly pre .evanjelické františkánske bratstvo nasledovania Krista". Plán nadšene privítalo švajčiarske združenie duchovných, ktoré sa už roky usilovalo o bratstvo a sesterstvo v spoločnom nažívaní a chcelo v ňom uplatniť v ňom evanjelický rádový ideál. Dvaja duchovní vodcovia tohto hnutia - farár G. A. Glinz a starokatolícky farár M. Heinz - pripravili návrh reguly, ktorý sa v tlači objavil r. 1927. Od 1. januára 1927 sa prví členovia rádu pokúšali žiť podľa tejto reguly. Zvláštna vetva bratstva vznikla vo vlasti ideálov Sadhu, v Indii, kde ju začala rozširovať i uskutočňovať istá dánska misijná lekárka.

Slávnostný akt sľubov je veľmi podobný nádhernému obradu Profesia rímskokatolíckych františkánskych Menších bratov, no texty sú prepracované v duchu evanjelikov.

Odznakom františkánskych evanjelických terciárov je pôvodný hugenotský kríž. Je to kríž obložený tŕňovou korunou - v skutočnosti symbol františkánskej mystiky utrpenia Pána, symbol ochoty niesť kríž i ostatné ponižovanie a potupovania. Na kríži je holubica, prastarý symbol pokoja, pre evanjelických františkánov zároveň starokresťanský symbol Eucharistie, ktorej patrila Chudáčikova vrúcna láska. Tento hugenotský kríž má byť aj symbolom mučeníctva francúzskych hugenotov. Pretože tento pekný znak mali evanjelickí františkáni spoločný so spoločenstvom porozumenia medzi francúzskymi a nemeckými kresťanmi, vytvorili si svoj samostatný odznak. Prevzali františkánsky znak - skrížené ramená so stigmatizovanými dlaňami okolo ožiareného kríža. Nad krížom je starý františkánsky pozdrav: Pax et Bonum (Pokoj a dobro). Na dolnom okraji znaku vyjadrujú začiatočné písmená E.  F. T. skutočnosť, že nositelia tohto znaku patria k evanjelickej vetve veľkej františkánskej rodiny.