Duchovný pokrok v Gregorovom Živote Mojžišovom

Duchovný pokrok ako rast v cnosti

V Novom Zákone sa objavuje mnoho citácií v súvislosti s Mojžišom. Gregor vykladá Mojžišov život v Písme ako príklad kresťanského života. O tom svedčí aj podtitul:

Poučení o dokonalém životě. Hneď na začiatku Gregor priznáva, že nie je schopný dokonalosť ani vysvetliť, ani dokázať v živote. Avšak tvrdí, že ani iní toho pravdepodobne nie sú schopní a to preto, že dokonalosť cnosti je neuchopiteľná.¹ Vrcholom cnosti je totiž pre Gregora Božia dokonalosť a keďže Boh je pôvodcom všetkého dobra, jeho hranicou by mohlo byť jedine niečo zlé. Túto možnosť Gregor vylučuje ako absurdnú. Keď teda dokonalosť nie je ničím ohraničená, pred každým človekom je stále možnosť duchovného pokroku.⁠² Gregora zrejme inšpiruje podoba slov teleios – dokonalý a telos – koniec. Táto podoba je prítomná aj v slovenských slovách dokonalý – dokonať.³

Pre Gregora je teda duchovný pokrok rast človeka v cnosti. Pre tento rast sa zaužívalo slovo epektasis, naťahovanie sa, kedy podobne ako v liste Filipanom je úlohou kresťana neustále zabúdať na to, čo dosiahol, a kráčať smerom k Bohu.⁴

Duchovný pokrok je spojený s čítaním Písma a porozumením jeho histórii – doslovnému významu aj theórii – vyvýšenému významu. Tak môžeme nasledovať príklad biblických postáv, napríklad Abraháma, Sáry, či Mojžiša. Hľadanie vyššieho zmyslu pomáha duchovnému pokroku, ale je aj znakom duchovného pokroku.

Duchovný pokrok ako cesta a duchovný boj

Duchovný pokrok ako cesta

Pre Gregora je dôležité poradie jednotlivých udalostí v Mojžišovom živote, pretože sa na nich ukazuje Mojžišov pokrok. Túto postupnosť niekoľko krát v  priebehu knihy pripomína.

Duchovný pokrok vedie od nižších štádií k vyšším, ale samo zastavenie behu za cnosťou je pre Gregora začiatkom behu “za špatností.”⁵ Cesta Mojžiša začína zrodením, ktoré je k zármutku faraóna. Pre Gregora, ktorý sa sústredí na to, aby vyvýšený výklad pomáhal Mojžiša napodobňovať, to znamená, že sa duša vydala na duchovnú cestu, rozhodla sa pre život podľa cnosti.

Mojžišovu matku interpretuje Gregor ako Cirkev, faraónovu dcéru ako „cudziu“ filozofiu. Mojžiša vychováva faraónova dcéra, ale mlieko dostáva od matky, pretože faraónova dcéra je neplodná. Podobne je pre Gregora neplodná svetská filozofia, pretože neprivedie svojich študentov k poznaniu Boha. Tu vidí Gregor výzvu neoddeľovať sa počas vzdelávania od „mlieka“ cirkvi.⁶

Nasledujú Mojžišove boje s protivníkmi. Mojžiš zabíja Egypťana, ktorý bil Izraelitov. Tento boj, ako aj ďalšie súboje v Mojžišovom príbehu vykladá Gregor na vyššej úrovni výkladu ako boj cnosti s neresťou. Na začiatku sa Židia stavajú proti Mojžišovi, hoci sú jeho súkmeňovci. To Gregorovi pripomína vzťah pravej doktríny k heretickým náukám. Keď Mojžiš uteká do ústrania a pasie ovce, pre Gregora to znamená, že jeho rozum pasie hnutia duše ako ovečky. Palicu, ktorou je vyzbrojený Mojžiš ako pastier, a ktorá sa premenila na hada, Gregor vykladá ako palicu viery.

Zjavenie v horiacom kre⁷ je významná etapa Mojžišovho duchovného života, podľa Gregora pred týmto zjavením boli Mojžišove vzťahy plné konfliktov a po tomto zjavení nastáva a pokojnejšie a priateľské obdobie, pretože Mojžiš sa po príprave na púšti a zjavení na hore stáva súkmeňovcom dôveryhodnejším. Boh mení Mojžišovu ruku a palicu a káže mu vrátiť sa do Egypta.⁸ Mojžiš sa tiež stretáva s Áronom,⁹ čo je príležitosťou pre Gregora vyložiť náuku o anjeloch, ktorí ukazujú duši cnosti a padlých anjeloch, ktorí dušu naopak pokúšajú.

Ďalšia ukážka duchovného pokroku Mojžiša je to, že vedie k slobodnému životu nielen seba, ale aj svojich súkmeňovcov.

Vyšší význam toho, že pred východom do Egypta sa majú Židia zbaviť kvasu je podľa Gregora to, že po obmytí krstom sa má kresťan zbaviť nielen hriechu, ale všetkého toho, čo bolo nadobudnuté pomocou zla. Taktiež, zahynutie Egypťanov vo vode sú bývalé hriechy, ktoré zmýva krst.¹⁰

Ďalšia významná etapa je horká voda, ktorá sa stáva sladkou po použití dreva. Keď Gregor počuje kdekoľvek v Písme slovo drevo, hneď mu pripomenie Kristov kríž. Horkou vodou je podľa Gregora cnostný život, pretože vyžaduje premáhanie sa. Stáva sa sladším, keď vďaka drevu kríža je osladený nádejou na „to, co přijde“¹¹

Palmy a pramene, ktoré osviežujú cestu Mojžiša a Izraelitov púšťou, sú podľa Gregora patriarchovia a apoštoli, ktorí pripravujú na prijatie Boha. Podľa Gregora až v tejto fáze je človek schopný prijať Boha. Tu sa Gregor inšpiruje citátom z 1 K 10,4, ktorý interpretuje skalu, z ktorej na púšti vytryskla voda, ako Krista.¹²

Duchovný boj

Motív boja je však stále prítomný. Najskôr Izraelitov vedie Mojžiš, v bitke s Amalekitmi ich vedie Jozue. Gregor vykladá tento príbeh tak, že človeka vedie najskôr zákon a potom sám Ježiš.¹³ Keď Mojžiš drží ruky vo výške, Izraeliti vyhrávajú, čo pre Gregora symbolizuje, že duša vyhráva nad neresťami, keď vykladá Písmo pomocou vznešenejších myšlienok.¹⁴

Nasleduje výstup na horu, spojený s prijatím dosiek Zákona. Mojžiš si perie odev, čo podľa Gregora znamená očistenie zvyklostí nášho života, ak sa chceme stretnúť s Bohom. Zvieratá nemajú dovolené byť na hore, čo Gregor interpretuje ako nutnosť opustenia poznania, založeného na zmysloch, aby sme sa mohli priblížiť poznaniu Boha.¹⁵ Tento stupeň poznania Boha nie je prístupný všetkým. „Vždyť poznání Boha je vpravdě příkrá a nedostupná hora a většina lidu dosáhne stěží jeho úpatí.“ Mnohí kresťania, ktorí sí myslia, že Boha poznajú, podľa Gregora nemajú pravdu. Tu Gregor cituje apoštola Pavla, aby kritizoval svojich nepokorných súčasníkov, ktorí sa nazdávajú, že ich poznanie Boha je väčšie, než v skutočnosti. „,Ne všichni jsou apoštolové a ne všichni jsou proroci‘ v mnoha církevních obcích se to dnes opomíjí.“

Poznávanie Boha však vedie k odhaleniu jeho nepoznateľnosti. To, že Mojžiš na hore vstupuje do temnoty, má pre Gregora vyšší význam:

„jak ale intelekt postupuje a díky stále většímu a dokonalejšímu úsilí dospívá k pronikavějšímu chápání jsoucen, čím více se blíží nahlédnutí, tím lépe vidí nenahlédnutelnost Boží přirozenosti.“

Dve dosky, ktoré dostáva Mojžiš, interpretuje Gregor ako dve zložky cnosti, “která vyplývá z úcty k Bohu”. Prvá zložka sa týka božstva a druhá je správne jednanie, teda čistota života.¹⁶

Gregor zdôrazňuje, že poznanie Božej podstaty pokladá za nemožné pre väčšinu duší, ktorým ostáva veriť, že pravda o Bohu existuje, ale nemajú sa snažiť jej porozumieť.

“Pravda o jsoucím je totiž vskutku čímsi svatým a nejsvětějším, většině lidí nepochopitelným a nedosažitelným. Je zasazena ve stánku tajemství, v jeho nedostupné a zapovězené části. A proto je třeba, aby se lidé ve své zvědavosti nepokoušeli dosáhnout pochopení skutečnosti, které přesahují chápání, a aby věřili, že hledané sice existuje, ale neleží všem na očích, nýbrž zůstává mimo dosah v nejposvátnějších komnatách myšlení.”¹⁷ 

Ďalším dokladom Mojžišovho pokroku pre Gregora je, že keď sa stane obeťou závisti, pred ktorou ho chráni sám Boh, prihovára sa za svojich príbuzných, ktorí čelia následkom svojho hriechu.

Mojžiš vysiela zvedov. Zvedmi sú pre Gregora “Ti kteří předkládají dobré naděje”. Na rozdiel od Mojžiša však Izraeliti dobrej nádeji neveria. Túto nádej symbolizuje hrozno zavesené na dreve, čo Gregor identifikuje ako Krista. Dôsledok je, že neuvidia zasľúbenú zem. Nedôjdenie do zasľúbenej zeme však Gregor nevysvetľuje ako metaforu nedosiahnutia nebeského kráľovstva. Namiesto toho sa sústredí na ďalšiu epizódu vody zo skaly, ktorú interpretuje ako opakované očistenie a odpustenie.

Plynule prechádzame k téme obrátenia. Nasledujú kristologicky vysvetlené obrazy pokánia – ďalšia voda zo skaly,¹⁸ a tiež kovový had, ktorého Mojžiš dvíha, aby ľud ozdravel. Hady znamenajú pre Gregora hriech a vyzdvihnutý kovový had je znamenie kríža. K očisteniu duší dochádza vďaka zasväteniu do pravej viery.¹⁹

Na ceste na Izraelitov čakajú ďalšie pokušenia: domýšľavosť, ktorá sa dožaduje kňazstva, požívačnosť a žiadostivosť po ženách.

Kráľovská cesta, po ktorej majú Izraeliti kráčať je v Gregorovej interpretácii tá istá úzka cesta, o ktorej hovorí Ježiš, a je to cesta vyváženosti medzi hrozbou rôznych nerestí.²⁰ Najprv sa mi zdalo, že tu je Gregor v rozpore so svojím poňatím neohraničenosti cnosti, ale cnosť je neohraničená hlavne v jednom smere–smerom k Bohu, podobne ako polpriamka, ktorá je neohraničená len jedným smerom a všetky ostatné sú mimo.

Príbeh o Bileámovi, ktorý mal Izraelitov prekliať a namiesto toho im žehnal,²¹ vykladá Gregor tak, že pokušenie človeka sa nikdy nekončí.

“Jak bylo řečeno, spolu se vzestupem ctnosti stoupá i prohnanost nepřítele, který u každého člověka slídí po vhodných příležitostech, jak by ho mohl obrátit ke zlu.”²²

Prekonané pokušenia sa však obracia na požehnanie, podobne, ako Bileám bol nútený židom žehnať.

Napokon však v príbehu o Bileámovi boli Židia porazení, lebo podľahli pokušeniu žiadostivosti, čím porušili Boží príkaz. Gregor vidí hlavný problém žiadostivosti v tom, že bráni rozumnému uvažovaniu.

“Ukazuje totiž, že vášně, které přemáhají lidskou schopnost rozumně uvažovat, jsou sice mnohé, síla žádné jiné se však nedá srovnat s tím, jak nad námi vládne nemoc způsobená tělesnou rozkoší.”²³

Duchovný pokrok pokračuje večne

O duchovnom pokroku po smrti hovorí Gregor najskôr u odsúdencov do pekla. V egyptských ranách vidí odkaz na pekelné rany a v tom, že rany majú svoj koniec, vidí nádej na všeobecnú obnovu.²⁴

Peklo je v Gregorovom ponímaní dôsledok hriechu,²⁵ ale nie je večné. Život po smrti sa Gregor nepokúša popisovať. Je však presvedčený, že sa bude líšiť od toho súčasného.²⁶

Zbieranie manny počas putovania, ktorej má každý práve toľko, koľko potrebuje, aj keď v sobotu sa nemá zbierať, podľa Gregora znamená, že dobré skutky počas pozemského života sú prípravou na večný život. Zlé skutky však nie sú „prípravou“ na peklo, ale absenciou prípravy.²⁷

Tretia teofánia nastáva ešte počas Mojžišovho života, no Gregor ju vykladá ako presahujúcu do večnosti. Mojžiš stojí v skalnej dutine. Dutina v skale pre Gregora vo vyvýšenom význame znamená odmena zachovania viery, inde nazvaná:

“potěšení rajské zahrady, věčný stánek, příbytek u Otce, náručí patriarchy, země živých, voda odpočinutí, Jeruzalém shůry, nebeské království, odměna povolání, vítězný věnec milosti, věnec potěšení, věnec krásný, pevná věž, hodovní veselí, usednutí spolu s Bohem, soudní trůn, místo nesoucí jméno, skrytý stolek”²⁸.

Z toho vyvodzujem, že Boha možno nasledovať aj po smrti.

Toto tajomné miesto sa podľa Gregora skrýva v Kristovi, pretože v ňom je všetka nádej na dobrá.²⁹

Gregor sa rozhodne vyjadruje voči reinkarnácii. Vyšší zmysel obriezky vidí v tom, že sa treba zbaviť častí cudzej filozofie (nekresťanských náuk), ktoré protirečia zjaveniu, a zachovať to, čo je pravoverné. Ako príklad uvádza pravoverné – nesmrteľnosť duše a ako predkožku pokladá presvedčenie, že duša putuje z jedného tela do iného a z rozumných tvorov do iracionálnych.³⁰

Spolupráca Boha a človeka na ceste duchovného rastu

V Mojžišovom prípade vykresľuje Gregor spoluprácu Boha a človeka harmonicky, pri otázkach týkajúcich sa pokánia si pomáha ďalšími postavami ako je Áron, Miriam či ľud.

Z Božej strany je duchovnému rastu človeka napomáhané teofániami, zo strany človeka je dôležité správne používanie ľudskej slobody a pokánie v prípade zlyhania.

Teofánie

Boh sa Mojžišovi zjavuje v troch hlavných teofániách, ale zostáva nepoznaný kvôli svojej neohraničenej podstate.³¹

Teofánie sú pre Gregora predobrazom či typom Krista. Kristovo vtelenie nám umožňuje nasledovať Boha tak, ako Mojžiš. Dôležitá Gregorova téma je tiež ľudská sloboda, dotýka sa jej najmä pri interpretácii pasáží, ktorých doslovný význam je pre neho problematický. Sú to miesta, kde Boh zatvrdzuje faraónovo srdce či zosiela rany na Egypťanov, vrátane zabíjania prvorodených. Gregorovo ponímanie Boha nie je zlučiteľné s tým, aby tieto pasáže vykladal doslovne.³²

Na jednej strane, Gregor dokonalosť v cnosti považuje za nedosiahnuteľnú pre človeka, pretože na rozdiel od človeka, Boh nie je ničím ohraničený. Na druhej strane, Gregor neodporúča snažiť sa porozumieť Božej podstate, hoci treba veriť, že pravda o nej existuje. Tu je dôležitá posledná z troch teofánií – Boh, ktorého môže Mojžiš vidieť iba zozadu. Vidieť Boha zozadu vykladá Gregor ako správny smer pre to, aby sme Boha mohli nasledovať. Byť Bohu naproti by znamenalo byť nasmerovaní opačne, než on. Pre dokonalosť cnosti je dôležitejšie Boha nasledovať, než mu rozumieť.

Gregor je presvedčený, že ak je poznávanie Boha hora, väčšina ľudí ostane počas života niekde na jej úpätí. Nevyzýva však vystupovať vyššie, skôr naopak.

„Za pokrm, který je vzat z ohně a nám předložen, považuji vřelou a žhavou víru, kterou přijímáme bez zvláštních úprav a ze které smíme vše, co je na první pohled k jídlu, zatímco nauku ukrytou v tvrdších a nepřístupných pojmech necháme stranou, aniž bychom ji detailně probírali a zvědavě zkoumali.“³³

Gregor dokonca tvrdí, že to, čomu človek nerozumie („to, co je skryté“), pre spásu nepotrebuje.³⁴ Vysvetlenie tohto napätia vidím v tom, že v Gregorovej teológii sa Boh postupne zjavuje tým, ktorí sa snažia ho napodobňovať v cnosti. Nie je pri tom podstatné, aby sa oni snažili lepšie ho poznať, lepšie poznanie Boha je dôsledok toho, že Boha nasledujú. Okrem toho, Gregor odporúča náboženskú špecializáciu: Treba vybrať jednotlivcov, ktorí sa podobne, ako Mojžiš, budú poznávaniu Boha venovať naplno a ostatným veriacim stačí veriť to, čo im o Bohu povedia.³⁵

Kristologické dôrazy

Boh umožňuje podľa Gregora kresťanovi nasledovať ho v dokonalosti skrze svoje vtelenie v osobe Ježiša Krista. Vtelenie vidí Gregor vo vyvýšenom význame prítomné aj v Mojžišovom príbehu.³⁶ Je to Božie zjavenie v horiacom kre, ktoré Gregorovi pripomína neporušenosť Panny Márie a tiež zjavenie duchovných skutočností skrze hmotu tela,³⁷ premena Mojžišovej pravej ruky, pretože Kristus prijal naše slabosti a očistil ich, podobne, ako bola očistená Mojžišova ruka,³⁸ manna na púšti ako pokrm, ktorý je nadprirodzený, ale telesný³⁹ a obnovené dosky zákona, ktoré pripomínajú, že pri vtelení Kristus svojim narodením z panny obnovil porušenú ľudskú prirodzenosť.⁴⁰ Kristus je tiež prítomný ako svätostánok, nepostavený ľudskou rukou a ako skala, z ktorej dutiny Mojžiš môže hľadieť na Boha zozadu.

Prvá teofánia: Svetlo

V prvej teofánii sa Mojžišovi Boh zjavuje v horiacom kre. Naproti synoptickým evanjeliám, ktoré viac zdôrazňujú, že Pán je Boh Abraháma, Izáka a Jakuba, Gregor zdôrazňuje Božie tajomné meno „Ja som, ktorý som“.⁴¹ V tomto zjavení sa podľa neho Boh zjavuje Mojžišovi ako ten, ktorý je, a voči ktorému je všetko ostatné podmienené.⁴² Na základe tohto zjavenia Mojžiš získava zázračné schopnosti a predstupuje pred faraóna, aby pustil jeho ľud ísť sa modliť do púšte.

Ľudská sloboda

U Gregora má prednosť to, čo o Bohu vie, pred doslovným výkladom Písma. Hovorí o adekvátnosti a o tom, či je výklad „hodný Boha“.⁴³ V prípade Božích trestov je Boh predstavený ako lekár, ktorý lieči človeka z choroby hriechu a používa na to niekedy bolestivú liečbu.⁴⁴ Gregor rieši v tomto kontexte otázku ľudskej slobody. Nevidí však konflikt medzi ľudským rozhodnutím pre neresť alebo cnosť a predstavou všeobecného zjednotenia hriešnikov s  Kristom. Peklo v Gregorovej teológii nie je večné, pre čo nachádza doklady aj v príbehu o Egyptských ranách, ktoré tiež netrvali večne.

Modlitba

V kontexte úteku Izraelitov pred Egypťanmi⁴⁵ sa Gregor pýta aj na to, kedy Boh počuje naše modlitby. Písmo nezachytáva, že by sa Mojžiš v krízovej situácii modlil, čo Gregor vysvetľuje ako modlitbu mysle, ktorú nebolo počuť navonok

Egypťanov tu Gregor vysvetľuje ako pokušenia a oblak, ktorý sprevádza Izraelitov je Duch Svätý, ktorý pomáha pokušeniam odolať.

Druhá teofánia: Temnota

Keď Mojžiš vystúpil na vrch a stretol sa s Bohom, vstupuje do temnoty.⁴⁶ Gregor túto temnotu interpretuje ako videnie nenahliadnuteľnosti Božej prirodzenosti. Táto teofánia je vyššia než teofánia svetla v horiacom kre. K  cnosti, ktorá vyplýva z úcty k Bohu pre Gregora patrí vedieť o Bohu, čo znamená nedomnievať sa o ňom nič z toho, čo je známe ľudskému porozumeniu a tiež praktické návyky, ktoré sú spísané v desatore. S touto teofániou temnoty sa spája zjavenie rukou nepostaveného svätostánku.⁴⁷ Gregor najprv navrhuje prenechať výklad svätostánku tým, ktorí majú moc skrze Ducha skúmať hlbiny Božie, potom však ponúka na posúdenie čitateľov vlastný výklad.⁴⁸ Rukou nepostavený svätostánok interpretuje Gregor ako Krista a pritom sa odvoláva na Pavla a Jána.⁴⁹ Zaujímavé v kontexte typológie je, že v Septuaginte⁵⁰ je vzorový svätostánok označený práve ako τύπος - vzor.

Svätostánok

Boh predvádza Mojžišovi svätostánok a Mojžišová úloha je na svätostánok hľadieť a ukázať ho druhým prostredníctvom remeselne vyhotovenej stavby na zemi. Ak je svätostánok Kristus, cirkev je pre Gregora Kristovo telo a preto Gregor interpretuje stĺpy a svetlá svätostánku ako stĺpy a svetlá cirkvi: apoštoli, učitelia a proroci a tiež všetci, ktorí svojou prítomnosťou podopierajú cirkev „a kdo se na základě vlastních činů stávají svítílnami.”⁵¹

Sviece reprezentujú tiež svetlo Ducha a zmierny baldachýn nad Archou zmluvy (zľutovnica) predstavuje Krista ako prostriedok zmierenia medzi Bohom a človekom. Svätyňa svätých, ktorá je väčšine ľudí nedostupná, Gregorovi pripomína nedostupnosť pochopenia skutočností. ktoré presahujú chápanie. Zvončeky a granátové jablká na odeve veľkňaza interpretuje Gregor ako životné postoje v ktorých sa skladá cnosť. Vo vzťahu k Bohu je to viera a vo vzťahu k životu svedomie. Zvončeky pre Gregora hlaholia zvesťou o Svätej trojici a granátové jablká symbolizujú filozofický a strohý spôsob života, ktorý má tvrdý povrch, ale sladké vnútro. Ozdoby na leme kňazského rúcha vysvetľuje Gregor ako čosi navyše voči zákonu, čo je len na okrášlenie. Prirovnáva k tomu Pavlovo rozhodnutie, že sa nebude živiť hlásaním evanjelia, hoci mal právo si nárokovať podporu veriaceho ľudu, ktorému kázal. cnosť sa teda podľa Gregora nedá merať iba prikázaniami.⁵²

Po návrate sa Mojžiš stretáva s modloslužbou Izraelitov a v hneve rozbíja dosky.

Rozdrvenú modlu nechá Mojžiš vypiť Izraelitom.⁵³ Gregor to interpretuje ako odstránenie modloslužby tým, že modlári prijali pravú náuku o Bohu. Zabíjanie modloslužobníkov, ktoré nasleduje, vysvetľuje Gregor v “doslovnom” význame ako Boží trest a vo vyvýšenom význame ako nutnosť zbaviť sa názorov „které v nás zakořenily a jejichž život způsobuje naši smrt, jejich smrt však náš život.” Výzvu zákonodarcu Mojžiša „Kdo se hlásí k Pánu, ať jde ke mně” vysvetľuje Gregor ako výzvu pre nás stať sa priateľom Zákona.⁵⁴

Boh sa zmilúva, obnovuje dosky zákona a pre Gregora to v duchovnom význame znamená obnovenie ľudskej prirodzenosti Kristovým vtelením.

Tretia teofánia v skalnej dutine

Doslovný význam teofánie v skalnej dutine⁵⁵ Gregor pokladá za podivný a nedostatočný, pretože Boh nemá tvar. Ak by totiž Boh mal tvar, mal by telesnú prirodzenosť a podliehal by zániku. K vyvýšenému významu Gregorovi pomáha platónska myšlienka, že oslobodená duša sa nesie hore. Toto učenie zdôvodňuje biblicky príťažlivosťou Božej krásy, ktorá ťahá dušu hore a vyjadreniami novozákonných kresťanov.

Boh sa duši zjavuje, ale tá túži vždy po plnšom zjavení. „Bytostně jsoucí“ nie je dosiahnuteľné poznaním a tak je pre človeka každé čo ako úchvatné zjavenie nedostatočné.⁵⁶ Boh sa podľa Gregora ani nechce človeku zjaviť tak, aby to zastavilo ľudskú túžbu poznať Boha lepšie.⁵⁷ Ak by malo Božstvo hranicu, Gregorovi sa natíska otázka, čo by bolo za ním. Muselo by to byť niečo, čo je mu svojou povahou cudzie a keďže by ho to obklopovalo, muselo by to byť väčšie. Z toho Gregor vyvodzuje, že zlo by bolo väčšie než dobro, čo považuje za zjavne absurdné. „A co nelze obsáhnout nemá takovou přirozenost aby to mohlo být pochopeno.”

Spolupráca Boha a človeka tiež umožňuje na prvý pohľad paradoxnú myšlienku, že k výstupu duše dochádza skrze státie. Státím na skale Gregor rozumie stálosť v dobre. Kristus je naraz cesta, po ktorej možno bežať, aj skala, o ktorú sa možno oprieť.⁵⁸

V skalnej dutine však Mojžiš má vidieť Boha len zozadu. Pre Gregora je to znak ustavičného nasledovania Boha. Ak by človek Bohu čelil, mieril by opačným smerom, než ho Boh vedie.

Záver Mojžíšovho života

Na konci Mojžišovho života pohliadne Mojžiš na zasľúbenú zem a umiera. Podľa Gregora dokonalosť Mojžišovho života vystihuje to, že bol po smrti nazvaný Božím služobníkom. Byť Božím služobníkom je teda cieľom cnostného života. Nikto by podľa Gregora “nesloužil Bohu, pokud by se nestal lepším než všichni ostatní na světě”⁵⁹ Gregorov záver diela je, že snažiť sa slúžiť Bohu je správny životný cieľ”⁶⁰ Gregor však rozlišuje dôvody, prečo slúžiť Bohu: zo strachu pred trestom, v nádeji na odmenu, z túžby po priateľstve s Bohom. Až tretia motivácia je podľa Gregora dokonalosťou života.

Dobové prvk

Gregor sa v polemike s Eunomiom zameral na myšlienku nekonečnosti Boha a konečnosti človeka, ktorá neumožňuje človeku Boha plne poznať. Táto polemika ovplyvnila aj Gregorovo zdôraznenie, že mnohí kresťania, ktorí si myslia, že Boha poznajú, nemajú pravdu.“

Za dobový pokladám aj Gregorov postoj k ženám. V úvode dáva Gregor ženám za vzor Sáru, mužom Abraháma či Mojžiša.⁶¹ V priebehu Mojžišovho života som však nenašla v Gregorovom výklade prvky, ktoré by neboli univerzálne ľudské. Taktiež, pri interpretácii začiatku Mojžišovho života vysvetľuje Gregor, prečo faraón chcel zahubiť chlapcov a ponechať dievčatá tým, že interpretuje chlapcov ako to, čo je „neústupné a horlivé pro cnost“ a dievčatá ako „materiální rozpoložení, které více podléhá cizím vlivům a k němuž lidská přirozenost tíhne“. Pokladať ženy za horšie je názor prítomný aj u Filóna.⁶²

Problematické prvky

Lákavá, ale problematická je pre mňa predstava všeobecného zjednotenia v Kristovi. Rozoberiem ju na základe sekundárnej literatúry v štvrtej kapitole v rámci porovnania Origenovho a Gregorovho učenia.

Gregor interpretuje egyptské rany ako rany pekla. Trest, kvôli ktorému Židia Mojžišovej generácie neprídu do zasľúbenej zeme,⁶³ však Gregor nevysvetľuje ako metaforu nedosiahnutia nebeského kráľovstva.⁶⁴ Namiesto toho sa sústredí na ďalšiu epizódu vody zo skaly, ktorú interpretuje ako opakované očistenie a odpustenie.⁶⁵

Odporúčanie nechať stranou neprístupnú náuku

Gregor zdôrazňuje, že poznanie Božej podstaty pokladá za nemožné pre väčšinu duší, ktorým ostáva veriť, že pravda o Bohu existuje, ale nemajú sa snažiť jej porozumieť.

“A proto je třeba, aby se lidé ve své zvědavosti nepokoušeli dosáhnout pochopení skutečnosti, které přesahují chápání, a aby věřili, že hledané sice existuje, ale neleží všem na očích, nýbrž zůstává mimo dosah v nejposvátnějších komnatách myšlení.”⁶⁶

Gregor je presvedčený, že ak je poznávanie Boha hora, väčšina ľudí ostane počas života niekde na jej úpätí. Nevyzýva však vystupovať vyššie, skôr naopak.

„Za pokrm, který je vzat z ohně a nám předložen, považuji vřelou a žhavou víru, kterou přijímáme bez zvláštních úprav a ze které smíme vše, co je na první pohled k jídlu, zatímco nauku ukrytou v tvrdších a nepřístupných pojmech necháme stranou, aniž bychom ji detailně probírali a zvědavě zkoumali.“⁶⁷

Gregor tiež tvrdí, že to, čomu človek nerozumie („to, co je skryté“), pre spásu nepotrebuje.⁶⁸

Tieto body pokladám za problematické, pretože ak by sme ich vzali vážne, riskujeme opačný extrém, že nám z viery ujde niečo podstatné. Podobne ako si všíma Noble pri svojom čítaní Brecka⁶⁹, vnímam u Gregora, že pri takomto pojatí hrozí v Cirkvi pokrytectvo. Farizeji a zákonníci sa predsa tiež z Písma zameriavali na to, čomu rozumeli – a boli to rôzne nariadenia, ktoré podľa Ježišovho svedectva v evanjeliách nepomáhali ich vzťahu s Bohom a blížnymi.⁷⁰ Zároveň Gregor sám píše, že Mojžiš si tretiu teofániu sám vypýtal,⁷¹ takže jeho úloha v poznávaní Boha nebola pasívna. Ak chce brať Mojžiša vážne ako vzor dokonalosti, zdá sa, že v tomto bode sa Gregor dostáva do protirečenia.

Vysvetlenie tohto zdanlivého protirečenia v Gregorovej teológii vidím v tom, že podľa jeho predstáv sa Boh postupne zjavuje tým, ktorí sa ho snažia napodobovať životom v cnosti. Nie je pri tom podstatné, aby sa oni snažili lepšie ho poznať, lepšie poznanie Boha je dôsledok toho, že Boha nasledujú.

Ďalší problematický prvok vidím v Gregorovom tvrdení, že nikto by neslúžil Bohu, ak by sa nestal dokonalejší, než všetci na svete. Toto tvrdenie vnímam ako superlatív voči Mojžišovi, ale myslím si, že Bohu môže slúžiť aj nedokonalý človek. Služba Bohu nie je súťaž, v ktorej sa snažíme poraziť ostatných, hoci aj niektoré biblické obrazy to podsúvajú, ak sú vytrhnuté z kontextu.⁷² Ježišova reakcia na snahu určovať poradie Božích služobníkov v Nebeskom kráľovstve je vykreslená skôr odmietavo.⁷³ Naopak, máme sa snažiť prispieť k budovaniu Cirkvi ako spoločenstva.⁷⁴ Tu vidím limity individuálneho pohľadu na duchovný rast v tomto diele.

V tejto kapitole som zhrnula Gregorov pohľad na moje výskumné otázky. Duchovný pokrok Gregor chápe ako rast človeka v cnosti. Toto napredovanie pokračuje aj po smrti, pretože Božia dokonalosť, ktorej sa snažíme priblížiť, nie je ohraničená. Pokrok prebieha od poznania, že iba Boh skutočne jestvuje, lebo všetko ostatné na ňom závisí, cez poznanie nenahliadnuteľnosti Božej prirodzenosti až k nasledovaniu Boha ako jeho služobník. Duchovný pokrok podľa Gregora pokračuje po smrti, dokonca aj vo večnosti, kde dochádza k paradoxne znejúcemu výstupu skrze státie. Je to možné, pretože Kristus je Skalou, o ktorú sa možno oprieť, aj Cestou, po ktorej treba kráčať. Boh sa človeku zjavuje, posilňuje ho a odpúšťa mu, človek sa snaží Bohu slúžiť a nasledovať ho. Za problematické považujem najmä Gregorovo odrádzanie čitateľov od snahy o lepšie porozumenie Bohu a Písmu. Zdá sa mi v nesúlade s Mojžišovou žiadosťou Bohu, aby ho mohol uvidieť. Týmto výzvam sa dá rozumieť v kontexte Gregorovej polemiky s Eunomiom, ale myslím, že takýto prístup môže človeka brzdiť v duchovnom raste.