Jste zde

Pápežská bula k jubilejnému roku 2000

Pápež Ján Pavol II. bulou Incarnationis mysterium vyhlásil Veľké Jubileum roku 2000. Cirkev sa pripravuje prekročiť prah tretieho tisícročia, čo pápež vníma ako mimoriadnu príležitosť k prehĺbeniu duchovného života, ako aj ekumenického a mierotvorného pôsobenia cirkvi.

Prvý jubilejný rok v histórii vyhlásil roku 1300 pápež Bonifác VIII.

Veľké Jubileum 2000 bude udalosťou, „ktorá sa bude sláviť súčasne v Ríme i vo všetkých miestnych cirkvách roztrúsených po svete," oznamuje v spomínanej bule Ján Pavol II. a dodáva, že bude mať dve strediská: Rím a Svätú Zem. Vo Svätej Zemi, ktorá .poznačila dejiny židovského národa, a ctia si ju aj príslušníci islamu," sa bude táto udalosť sláviť .s rovnakou dôstojnosťou a významom".

Veľké Jubileum 2000 sa začne na vianočnú noc 1999 otvorením svätej brány baziliky sv. Petra, čo je znakom prechodu z hriechu do milosti. Žiť novým životom znamená .rozhodnutie, ktoré predpokladá slobodu voliť si niečo a súčasne odvahu zanechať niečo, v povedomí, že získame božský život". V tomto duchu prejde bránou baziliky sv. Petra v noci z 24. na 25. novembra tohto roku ako prvý pápež. O niekoľko hodín neskôr sa začne slávnosť v Jeruzaleme a v Betlehem a otvoria sa aj brány v ďalších rímskych patriarchálnych bazilikách. Ekumenický charakter Jubilea bude zdôraznený otvorením brány baziliky sv. Pavla 18. januára 2000 na začiatku týždňa modlitieb za jednotu kresťanov. Jubilejný rok bude ukončený 6. januára 2001.

Pápež si želá, aby .toto Jubileum podporilo ďalší pokrok vo vzájomnom dialógu, aby sme si jedného dňa, všetci spolu - židi, kresťania i moslimovia - mohli v Jeruzaleme vymeniť pozdrav pokoja". Tento ekumenický charakter Jubilea by mal byť .konkrétnym znamením cesty, ktorú predovšetkým v týchto posledných desaťročiach prekonali veriaci rozličných cirkví a cirkevných komunít". Takto bude môcť byť podľa Jána Pavla II. táto udalosť viditeľnou snahou o zmierenie i znakom nádeje.

Cesta začínajúca obrátením a pokáním človeka môže byť podľa pápeža v tomto jubilejnom čase aj cestou rehabilitácie človeka. Je však potrebné .vrátiť sa s upevnenou vernosťou k učeniu II. vatikánskeho koncilu".

Veľkosť súčasnej hlavy katolíckej cirkvi sa odzrkadľuje aj v snahe pozvať k účasti na tejto udalosti „aj vyznavačov iných náboženstiev, ako aj tých, čo sú vzdialení od viery v Boha". Pretože .ako bratia a sestry jedinej ľudskej rodiny prekročíme spolu prah nového tisícročia, ktoré bude požadovať úsilie a zodpovednosť všetkých".

Odpustenie ako dar .zahŕňa ako dôsledok skutočnú zmenu života, dôslednejšie odstraňovanie vnútorného zla a obnovu vlastnej existencie". Aj preto sa sviatostný úkon odpustenia musí nutne spojiť .s existenciálnym úkonom, s reálnym očistením sa od viny, ktoré sa práve nazýva pokáním". Odpustenie totiž .neznamená, že sa tento existenciálny proces stane zbytočným, ale skôr, že dostáva zmysel, že sa vďačne prijíma". K tomu však nutne patrí spytovanie svedomia ako jeden .z najvýznamnejších momentov osobného života," ktorým sa .človek konfrontuje s pravdou vlastného života". V súvislosti so spytovaním svedomia pápež opäť odvážne a prorocky vyhlasuje aj potrebu znaku očistenia pamiatky, ktorý „požaduje od všetkých odvážny úkon pokory uznať chyby, ktorých sa dopustili tí, čo nosili a nosia meno kresťania". V protiklade so životom svätcov .dejiny zaznamenávajú aj nemálo prípadov, ktoré sú určitým protisvedectvom kresťanstva". A pre isté neviditeľné a hlboké puto, ktoré nás všetkých spája, .my všetci, hoci za to nenesieme osobnú zodpovednosť, a ani nechceme nahrádzať súd Boha, ktorý jediný pozná srdcia, nesieme ťarchu omylov a previnení tých, ktorí nás predišli".

Ako vždy, aj v súvislosti s Veľkým Jubileom roku 2000 pápež pripomína sociálny rozmer a sociálne cítenie. Pripomína, že osobitne potrebná je .láska, ktorá otvára naše oči pre potreby tých, ktorí žijú v chudobe a na okraji spoločnosti". Odvážne ďalej vyhlasuje: .Tieto situácie sa dnes šíria v ďalších spoločenských oblastiach a svojím tieňom smrti zahaľujú celé národy. Ľudské pokolenie stojí pred novými, jemnejšími formami otroctva, ako boli tie známe v minulosti. Sloboda je pre mnohých ľudí i naďalej slovom bez obsahu. Nemalé množstvo národov, zvlášť tých chudobnejších, je zaťažených dlhom, ktorý nadobudol také rozmery, že sa stal prakticky nezaplatiteľným. Je nakoniec jasné, že reálny pokrok nemožno dosiahnuť bez účinnej spolupráce medzi národmi všetkých jazykov, rás, národností a náboženstiev. Treba odstrániť všetky formy utláčania, ktoré vedú k nadvláde jedných nad druhými: sú hriechom a nespravodlivosťou. . . Okrem toho sa musí utvoriť nová kultúra solidárnosti a medzinárodnej spolupráce, v ktorej všetci - najmä bohaté krajiny a súkromný sektor - prevezmú svoju zodpovednosť za ekonomický model, ktorý slúži každému človeku. . . Krajná chudoba je prameňom násilia, nenávisti a pohoršení. Prispievať k jej odstráneniu je dielo spravodlivosti, a tým aj pokoja. Jubileum je ďalšou výzvou k duchovnému obráteniu prostredníctvom zmeny života. Pripomína všetkým, že sa nemajú absolutizovať ani pozemské dobrá, keďže nie sú Bohom, ani panstvo alebo túžba po panstve človeka. . ."

Ján Pavol II. v bule Incarnationis mysterium prechádza aj do politickej roviny a pripomína, že .toto storočie, ktoré sa už chýli k záveru, bolo tiež svedkom mnohých mučeníkov, najmä vinou nacizmu, komunizmu a rasových či kmeňových bojov. Ľudia všetkých spoločenských vrstiev trpeli pre svoju vieru a platili krvou svoju vernosť Kristovi a Cirkvi, alebo odvážne znášali nekonečné roky väzenia a všemožné nedostatky, aby nepodľahli ideológii, ktorá sa zmenila na režim krutej diktatúry".

Pri pomyslení na blízky príchod nasledujúceho tisícročia si hlava katolíckej cirkvi úprimne želá, nech sa „posilňuje naša viera, nech rastie naša nádej a nech sa stáva vždy činnejšou naša láska".