Pápež Ján Pavol II.
bulou Incarnationis mysterium vyhlásil Veľké Jubileum roku 2000. Cirkev sa
pripravuje prekročiť prah tretieho tisícročia, čo pápež vníma ako mimoriadnu
príležitosť k prehĺbeniu duchovného života, ako aj ekumenického a mierotvorného
pôsobenia cirkvi.
Prvý jubilejný rok
v histórii vyhlásil roku 1300 pápež Bonifác VIII.
Veľké Jubileum 2000
bude udalosťou, „ktorá sa bude sláviť súčasne v Ríme i vo všetkých miestnych
cirkvách roztrúsených po svete," oznamuje v spomínanej bule Ján Pavol II. a
dodáva, že bude mať dve strediská: Rím a Svätú Zem. Vo Svätej Zemi, ktorá
.poznačila dejiny židovského národa, a ctia si ju aj príslušníci islamu," sa
bude táto udalosť sláviť .s rovnakou dôstojnosťou a významom".
Veľké Jubileum 2000
sa začne na vianočnú noc 1999 otvorením svätej brány baziliky sv. Petra, čo je
znakom prechodu z hriechu do milosti. Žiť novým životom znamená .rozhodnutie,
ktoré predpokladá slobodu voliť si niečo a súčasne odvahu zanechať niečo, v
povedomí, že získame božský život". V tomto duchu prejde bránou baziliky sv.
Petra v noci z 24. na 25. novembra tohto roku ako prvý pápež. O niekoľko hodín
neskôr sa začne slávnosť v Jeruzaleme a v Betlehem a otvoria sa aj brány v
ďalších rímskych patriarchálnych bazilikách. Ekumenický charakter Jubilea bude
zdôraznený otvorením brány baziliky sv. Pavla 18. januára 2000 na začiatku
týždňa modlitieb za jednotu kresťanov. Jubilejný rok bude ukončený 6. januára 2001.
Pápež si želá, aby
.toto Jubileum podporilo ďalší pokrok vo vzájomnom dialógu, aby sme si jedného
dňa, všetci spolu - židi, kresťania i moslimovia - mohli v Jeruzaleme vymeniť
pozdrav pokoja". Tento ekumenický charakter Jubilea by mal byť .konkrétnym
znamením cesty, ktorú predovšetkým v týchto posledných desaťročiach prekonali
veriaci rozličných cirkví a cirkevných komunít". Takto bude môcť byť podľa Jána
Pavla II. táto udalosť viditeľnou snahou o zmierenie i znakom nádeje.
Cesta začínajúca
obrátením a pokáním človeka môže byť podľa pápeža v tomto jubilejnom čase aj
cestou rehabilitácie človeka. Je však potrebné .vrátiť sa s upevnenou vernosťou
k učeniu II. vatikánskeho koncilu".
Veľkosť súčasnej
hlavy katolíckej cirkvi sa odzrkadľuje aj v snahe pozvať k účasti na tejto
udalosti „aj vyznavačov iných náboženstiev, ako aj tých, čo sú vzdialení od
viery v Boha". Pretože .ako bratia a sestry jedinej ľudskej rodiny prekročíme
spolu prah nového tisícročia, ktoré bude požadovať úsilie a zodpovednosť
všetkých".
Odpustenie ako dar
.zahŕňa ako dôsledok skutočnú zmenu života, dôslednejšie odstraňovanie
vnútorného zla a obnovu vlastnej existencie". Aj preto sa sviatostný úkon
odpustenia musí nutne spojiť .s existenciálnym úkonom, s reálnym očistením sa
od viny, ktoré sa práve nazýva pokáním". Odpustenie totiž .neznamená, že sa
tento existenciálny proces stane zbytočným, ale skôr, že dostáva zmysel, že sa
vďačne prijíma". K tomu však nutne patrí spytovanie svedomia ako jeden .z
najvýznamnejších momentov osobného života," ktorým sa .človek konfrontuje s
pravdou vlastného života". V súvislosti so spytovaním svedomia pápež opäť
odvážne a prorocky vyhlasuje aj potrebu znaku očistenia pamiatky, ktorý „požaduje
od všetkých odvážny úkon pokory uznať chyby, ktorých sa dopustili tí, čo nosili
a nosia meno kresťania". V protiklade so životom svätcov .dejiny zaznamenávajú
aj nemálo prípadov, ktoré sú určitým protisvedectvom kresťanstva". A pre isté neviditeľné
a hlboké puto, ktoré nás všetkých spája, .my všetci, hoci za to nenesieme
osobnú zodpovednosť, a ani nechceme nahrádzať súd Boha, ktorý jediný pozná
srdcia, nesieme ťarchu omylov a previnení tých, ktorí nás predišli".
Ako vždy, aj v
súvislosti s Veľkým Jubileom roku 2000 pápež pripomína sociálny rozmer a
sociálne cítenie. Pripomína, že osobitne potrebná je .láska, ktorá otvára naše
oči pre potreby tých, ktorí žijú v chudobe a na okraji spoločnosti". Odvážne
ďalej vyhlasuje: .Tieto situácie sa dnes šíria v ďalších spoločenských
oblastiach a svojím tieňom smrti zahaľujú celé národy. Ľudské pokolenie stojí
pred novými, jemnejšími formami otroctva, ako boli tie známe v minulosti.
Sloboda je pre mnohých ľudí i naďalej slovom bez obsahu. Nemalé množstvo
národov, zvlášť tých chudobnejších, je zaťažených dlhom, ktorý nadobudol také
rozmery, že sa stal prakticky nezaplatiteľným. Je nakoniec jasné, že reálny
pokrok nemožno dosiahnuť bez účinnej spolupráce medzi národmi všetkých jazykov,
rás, národností a náboženstiev. Treba odstrániť všetky formy utláčania, ktoré
vedú k nadvláde jedných nad druhými: sú hriechom a nespravodlivosťou. . . Okrem toho sa musí utvoriť nová kultúra solidárnosti a medzinárodnej
spolupráce, v ktorej všetci - najmä bohaté krajiny a súkromný sektor - prevezmú
svoju zodpovednosť za ekonomický model, ktorý slúži každému človeku. . . Krajná chudoba je prameňom násilia, nenávisti a pohoršení. Prispievať k jej
odstráneniu je dielo spravodlivosti, a tým aj pokoja. Jubileum je ďalšou výzvou
k duchovnému obráteniu prostredníctvom zmeny života. Pripomína všetkým, že sa
nemajú absolutizovať ani pozemské dobrá, keďže nie sú Bohom, ani panstvo alebo
túžba po panstve človeka. . ."
Ján Pavol II. v
bule Incarnationis mysterium prechádza aj do politickej roviny a
pripomína, že .toto storočie, ktoré sa už chýli k záveru, bolo tiež svedkom
mnohých mučeníkov, najmä vinou nacizmu, komunizmu a rasových či kmeňových
bojov. Ľudia všetkých spoločenských vrstiev trpeli pre svoju vieru a platili
krvou svoju vernosť Kristovi a Cirkvi, alebo odvážne znášali nekonečné roky
väzenia a všemožné nedostatky, aby nepodľahli ideológii, ktorá sa zmenila na
režim krutej diktatúry".
Pri pomyslení na blízky
príchod nasledujúceho tisícročia si hlava katolíckej cirkvi úprimne želá, nech
sa „posilňuje naša viera, nech rastie naša nádej a nech sa stáva vždy činnejšou
naša láska".
Poslední komentáře