Má kresťan hovoriť do politiky?

Predstavitelia Teologického fóra zorganizovali koncom januára v Bratislave už tretie sympózium pre odborníkov aj širších záujemcov o teológiu. Už na prvé z nich sa zišlo asi 80 ľudí a organizátori videli, že záujem prevyšuje možnosti objednanej miestnosti. Tentoraz sa medzi 250 účastníkmi objavili aj prominentné osobnosti spoločenského života (napríklad poslanci parlamentu Ján Fígeľ, Ján Čarnogurský, predseda KBS banskobystrický ordinár Rudolf Baláž. Posledný menovaný sa zúčastnil už aj na podobnom sympóziu v júni minulého roku ako pozorovateľ, tentoraz odchádzal medzi poslednými v neskorých večerných hodinách a aktívne diskutoval.) Tématom politickej teológie naviazalo Teologické fórum na predchádzajúce, venované teológii J. B. Metza. Tentoraz sa vychádzalo zo súčasných slovenských pomerov; o vysokej aktuálnosti svedčila aj horúca diskusia z pléna po prednáškach.

V prvej z nich predstavil filozofické a teologické pozadie novovekej politiky politológ Peter Horváth, absolvent UK v Prahe, teraz prednášajúci na Trnavskej univerzite. Pripomenul, že hra na národnú kartu a využívanie náboženského cítenia jednotlivých strán na volebné ciele nie je iba javom súčasným a špecificky slovenským, ale podobne .vynaliezaví" politici boli už i na začiatku nášho storočia, už i nejaký rok predtým. Pomerne bohatú nedeľnú návštevnosť kostolov na Slovensku charakterizoval ako určitý druh národného športu. Všeobecný úpadok slovenského kresťanstva pripisuje folklórnemu povrchu, ktorého bohatú tradíciu v sebe kresťanstvo u nás po stáročia nesie. Proces sebauvedomovania a individualizácie jednotlivcov na Slovensku nie je tak ďaleko ako v Čechách či iných prozápadne orientovaných krajinách. Verejná mienka u nás hrá ešte stále veľkú úlohu a chýba nám občianska odvaha (vzhľadom na súčasnú slovenskú politickú situáciu mu pozorný poslucháč musel dať za pravdu). Explicitne tak hneď urobil Imrich Sklenka, ktorý tvrdil, že Slovensko až teraz prežíva dramatický zápas osvietenstva; začína používať vlastnú hlavu, objavuje vlastnú odvahu a hľadá svoj cieľ a cestu k nemu.

Druhým rečníkom bol teológ Karol Moravčík, zaoberajúci sa náboženstvom a politikou konca novoveku. Pripomenul, že už teológia na začiatku 20. storočia sa prestala zaoberať Bohom izolovaným od človeka. Témy na diskusiu počas tohto storočia vychádzali viacej z politickej a dejinnej skúsenosti: teológia hovorí rovnako o Oswieczime i o Gulagu. Témou sú bolesti a nádeje ľudí, pretože ťažiskom jej záujmu sa stal človek a jeho sociálne prostredie, ktoré ho determinuje a aj umožňuje slobodný rozvoj a dýchanie. .Je všeobecne známe, že niet problematickejšej formy vlády pre život jednotlivca, ako je demokracia," pripomenul prednášajúci, .ale ľudstvo ešte neobjavilo pre jednotlivca lepšie prostredie, ktoré by napriek svojej neustálej rozkolísanosti poskytovalo bezpečnejšiu pôdu pod nohami a stabilnejšiu strechu nad hlavou jednotlivcom i spoločnosti než je demokracia" - parafrázoval k tému výrok J. B. Metza.

Ďalšou otázkou dňa na sympóziu bolo, akú úlohu má v tejto neistote našej demokracie zohrávať katolícka cirkev, ktorá sama žije, vyvíja sa a hľadá svoju tvár v sekularizovanej spoločnosti. Hľadaním optimálne varianty koexistencie medzi cirkvou a štátom sa zoberal tretí prednášateľ, redaktor slovenskej redakcie Slobodnej Európy, Daniel Raus z Prahy. (Pre poslucháčov Slobodnej Európy sú známe jeho k jadru idúce komentáre a jasný postoj nahlas hľadanej pravdy medzi mocnými i nemocnými, čím je veľmi nepohodlný súčasnému slovenskému vládnucemu hnutiu.) Začal slovami z kázne na hore: .Vy ste soľou zeme. . ." (Mt 5, 13). Pripomenul, že Ježiš nebol politik, a predsa aj tak veľa ovplyvnil politiku vonkoncom globálne. O soli ďalej povedal, že je užitočná až keď je rozpustená; vlastne až po jej nezvratnom zničení ju môžeme ochutnať. Takýmto médiom by mali byť kresťania v dnešnom svete - rozpustiť sa a až podľa vône a chuti ich diela sa zistí ich prítomnosť. Lampa má podľa tohto novinára zodpovednosť za to, aby na určitom jej zverenom mieste bolo svetlo. Jej úkolom je poskytovať užívateľom svetlo. Nenesie zodpovednosť za to, či sa v danej miestnosti medzi iným aj vraždí. Takouto lampou by mala byť cirkev. Mala by prostredníctvom tisícok mužov a žien, ktorí sú kresťanmi a teda soľou, ovplyvňovať spoločnosť zdola. Boh nestvoril spoločnosť, ta je dielom ľudí, stvoril však konkrétnych ľudí. Aj cirkev by potom mala explicitne ovplyvňovať nie spoločnosť, ale jednotlivých ľudí a až prostredníctvom nich implicitne aj spoločnosť. Rečník pripomenul, že je ťažké, ba nemožné zmeniť osud celého ľudstva, ale je možné a potrebné pomôcť ku zmene jednotlivca. Ak však cirkev má ostať lampou, nesmie túžiť po moci, poznamenal prednášateľ. Podľa neho má cirkev napr. publikovať svoj zásadný postoj k interrupciám, ale miesto tvrdého presadzovania zákona by mala pomôcť trebárs takej žene, aby svoje dieťa mohla priviesť na svet a v pokoji ho vychovať.  Problémom nie je len prítomnosť cirkvi v štáte, ale predovšetkým budúcnosť oboch. Svet sa globalizuje. Ak sme dnes svedkami globalizácie ekonomickej, ruka v ruke s ňou bude nasledovať globalizácia politická a po nej globalizácia náboženská. Proti globalizácii sveta sa nedá bojovať, konštatoval. Vyslovil tiež otázku, či kresťanstvo prežije rok 3000: ak áno, tak s akou zostatkovou hodnotou? Ktoré veci z kresťanstva prežijú rok 2000? A ktoré by nemali prežiť? Cirkev sa podľa tohto novinára bude musieť oveľa viacej otvoriť spoločnosti. Čím viac sa cirkev bude pre ňu otvárať, tým viac sa bude spoločnosť otvárať pre cirkev (čo rovnako zákonito platí i o opaku). Na záver sa Daniel Raus s poslucháčmi podelil o svoju nadej: .Kristus spojil tak rozdielne skutočnosti ako je pravda a láska, to je únia priam božská. A preto si myslím, že pravda a láska rok 3000 určite prežijú".  Nasledovala nebývalo živá diskusia. Predseda KBS biskup Baláž reagoval na spoluprácu náboženstva a politiky. Podľa neho sa cirkev (rozumej: hierarchia) zorientováva, aj sa bojí, zároveň však musí hovoriť pravdu. Kresťanstvo vraj podľa neho nemožno zahnať do ulity, veď kresťania sú tiež obyvateľmi tohto sveta: .Kresťan bude zatlačený do ticha len vtedy, ak sa do neho zatlačiť dá; nenarodil sa preto, aby bol na svete otrokom". Na margo politológa Petra Horvátha povedal, že je nebezpečné predpokladať, ako by slovenské kresťanstvo bolo v spoločnosti majoritné, skutočnosť je iná. (V ďalšej diskusii, akú stratégiu by si mali voliči vybrať pri blížiacich sa voľbách, R. Baláž povedal, že voliči by sa mali pozerať na skutky vodcu; ako sú jeho slová kryté životom - platí to vraj obecne, aj pre kňazov, biskupov a pápeža.)

Z pléna zaznela aj otázka, akým spôsobom by sa dalo zabrániť víťazstvu istej silnej osobnosti v budúcich voľbách. K slovu sa prihlásil Ján Čarnogurský s názorom, že intelektuálsku pravdu treba pre voličov premeniť na silu.  Tomu oponoval Pavel Mikluščák, ktorý pripomenul, že autentickou polohou kresťanského politika by mala byť služba. Ak hovorí kresťanský politik na prvom mieste o sile, v politike jeho miesto alebo nie je, alebo nemá veľa do činenia s kresťanstvom.

Teologické fórum aj tento raz preukázalo, ako sú podobné dialógy naliehavo potrebné. Vytvorenie priestoru na vyslovenie otázok, pochybností a hľadania je pre kresťanov i ich cirkev významnou službou, pomocou ktorej sa cirkev z puberty pomaly prediera k dospelosti. Možno k tomu prispeje aj plánovaná účasť Waltera Kaspera nabudúce vo Svite.