V dňoch 25. 7. - l. 8. 94 sa konala 27. ekumenická
konferencia Medzinárodného eku- menického združenia (International Ecumenical
Fellowship - IEF) v Durhame v Anglicku. Čím bola táto konferencia
zaujímavá pre nás? O IEF už informovali
Getsemany v májovom a novembrovom čísle minulého roku - zúčastnila sa jej
aj ekumenická skupina ľudí z Čiech, Moravy a Slovenska.
1. Cesta do Durhamu
Prípravy na cestovanie do ďalekého Durhamu boli veľké,
keďže členovia výpravy pochádzali z rôznych končín bývalého
Československa. Už na začiatku sme sa stretli na dohovorených miestach, čo
mohlo zároveň znamenať .začiatok dobrý, všetko dobré". A tak sme s veľkými
očakávaniami a trochou obáv z neznáma postupne naplnili štyri autá a
vydali sa v počte 19 ľudí spoločne z Prahy na cestu skoro ráno 23. 7.
94. V prvý deň nás čakalo vyše 1.000 kilometrov. Úmorné teplo nás
sprevádzalo počas celej 600-kilometrovej cesty cez Nemecko. K večeru sa
posádky všetkých áut stretli v príjemnom chládku na nemeckom území
neďaleko holandských hraníc. Ako sa na
parkovisku zistilo, začalo byť ešte len teraz horúco, pretože jedno z áut
malo vážnu poruchu, ktorá mu bránila pokračovať v ceste. A tak ženy
pripravovali na parkovisku zo zásob večeru, chlapi opravovali auto, deti obom
skupinám zúčastnene asistovali. Situácia bola vážna, nádej na odstránenie
poruchy žiadna - chýbali potrebné náhradné diely. Služby v nemeckom autoservise
ponúkli až v pondelok, bola sobota večer. A tak traja šikovní vodiči
zostali kumštovať na parkovisku a posledné auto sa vydalo na cestu do
holandského prímorského mesta Vlissingen, kde mala celá výprava u dobrých ľudí
zabezpečený nocľah. Posádka tohto posledného auta sa vďaka tomu v nedeľu
dopoludnia zúčastnila anglikánskej bohoslužby v prístavnej misijnej
stanici neďaleko Vlissingen, kde členovia misie pracujú pre námorníkov. Ich
práca spočíva v službe človeku čo sa týka poskytovania obyčajných ľudských
služieb - a až po prejavení záujmu sestry a bratia misie .vydajú dôvody svojej
nádeje" tým, ktorí záujem prejavia. Modlitbu viedol vtipný anglikánsky
františkán, sám bývalý námorník. Návštevníci z bývalého Československa
boli explicitne privítaní tiež. Po bohoslužbe nasledovalo pre všetkých agapé.
Ostatní členovia výpravy dorazili do Holandska až na druhý
deň na obed. Veľmi unavení, ale
spokojní, pretože poruchu na aute sa podarilo uvažujúcim a modliacim sa
majstrom z improvizovaných náhradných dielov na mieste odstrániť. Z Vlissingen
sa kompletná výprava vydala na more, ktoré sme hodlali zdolať trajektom z belgického
prístavu Zeebrugge do anglického Felixtowe. Zostávalo nám trochu času, tak sme
sa počas horúceho letného popoludnia omočili v mori. Niektorí z nás
prvý raz v živote zistili, že to more je naozaj slané. . .
Minútu pred polnocou sme vyplávali z kontinentu na
more a smerovali na ostrov Spojeného kráľovstva. Práve začínala na mori búrka.
Preto sme sa pomaly vytratili z paluby a uložili sa spať do jednej z mnohých
miestností viacúčelovo vybavenej obrovskej modernej lode. Ráno sme vyšli autami
z podpalubia a privítala nás nie kráľovná Alžbeta, ale colníci a jazda
vľavo. Spočiatku sme sa pokúšali učiť
Angličanov jazdiť v protismere, ale ich konzervatívnosť je dokonalá -
zvykať si na ľavú stranu sme si museli my.
Čakala nás dlhá cesta do severovýchodného Durhamu neďaleko Newcastlu. Už z diaľnice sme videli vežičky
univerzitného Durhamu, ktoré sme poznali z vopred zaslaných materiálov.
Hoci sme neznámych ľudí z rôznych končín Európy a sveta videli v Durhame
po prvý raz, stretli sme sa s veľmi milým a srdečným severanským prijatím.
A hneď sme si všimli aj ďalšiu vec. My, ľudia vychovaní na Východe, sme
zvyknutí na množstvo problémov. Prvou vecou, na ktorú sme si zvykli okamžite,
bola veta: .No problem". A naozaj - žiadna vec nebola problémom - akýkoľvek
organizačný problém naši noví priatelia riešili v pokoji, s rozvahou
a milým úsmevom až do víťazného konca. Mali sme pocit, že sa od začiatku do
konca stretávame s Božou dobrotou, ktorá si na sprostredkovanie vybrala
úplne neznámych cudzích ľudí. Boli sme
užasnutí ľudskou štedrosťou, ochotou a otvorenosťou kresťanov zo Západu, ktorou
nás na každom kroku zahŕňali doslova mierou vrchovatou, natrasenou. Navštívené
ekumenické stredisko Hengrave pri Bury St.
Edmunds bolo jasným potvrdením tejto skutočnosti.
2. Program konferencie
Deň sa začínal rannou modlitbou, ktorá bola v malých
skupinkách na Collingwood a Grey College, kde sme boli ubytovaní. Oproti
minulým rokom bola ranná modlitba zaradená do programu explicitne, nakoľko
vyjadruje dôležitú časť kresťanského života a prvý z troch akcentov IEF.
Základný program združenia tvoria:
l. modlitba + liturgia
2. tradície zúčastnených cirkví.
3. umiernená snaha o zjednotenie
Po raňajkách nasledoval program v hlavnom stane. Po
čítaní z biblie v rôznych jazykoch a krátkej modlitbe bola prednáška.
Jej text dostal každý účastník v dostupnom svetovom jazyku, ktorý si
vyznačil na prihláške. Po prednáške sa účastníci podľa jazykov, regiónov a
záujmov rozdelili do malých skupín, v ktorých diskutovali o prednesenej
téme. Vždy pred obedom bola liturgia jednej zo zúčastnených cirkví. Zažili sme
liturgiu katolícku, reformovanú, škótsku presbyteriánsku, luteránsku,
pravoslávnu a anglikánsku. Popoludní
bola možnosť individuálneho trávenia voľného času, ktorý sme obyčajne využívali
na obdivovanie stredovekého univerzitného mesta s veľkou katedrálou,
hradom a komplexom priliehajúcich stavieb. Zaujímavosťou bolo - a s tým
sme sa stretli na všetkých navštívených miestach v Anglicku - že všetky
historické budovy sú v súčasnosti využité v bežnej prevádzke. Mnohé
slúžia dnes ako sídla rôznych inštitúcií. V Durhame vo všetkých
historických budovách okolo katedrály sídli univerzita. Mládež tak získava
vzťah k hodnotám minulých generácií a osvojuje si ich prirodzene, bez
mentorovania dospelých.
Predvečerom sa obyčajne účastníci odoberali na workshopy
zamerané na tému keltského kresťanstva, vízie Európy, biblického štúdia,
schopnosti počúvať a na oblasť kresťanskej realizácie v tanci, hudbe a
speve. Účastníci mali pri workshopoch možnosť výberu podľa individuálneho
záujmu. Večer boli spoločné modlitby. V jeden
večer v katedrále pri hrobe sv. Cuthberta a sv. Bedu, v ďalší večer
bola zaujímavá vigília pred púťou na svätý ostrov Lindisfarne a v ďalší
večer uzdravujúca modlitba.
3. Téma konferencie
V poradí 27. tohoročná konferencia bola na tému Život
Trojice dnes. Nosnou prednáškou k ústrednej téme bola rovnomenná prednáška
luteránskej farárky Dr. Irmgard Kindt-Siegwalt. Život Trojice bol priblížený v známej
Rublevovej ikone Trojice a diskutovaný z viacerých aspektov. Pozadie keltského
kresťanstva s aktuálnymi spirituálnymi hodnotami nám veľmi zaujímavo priblížil
anglikánsky kňaz Dr. Marcus Losack.
4. Atmosféra konferencie
Účastníci pochádzali z rôznych končín Európy a
Ameriky. Zatiaľ sú zaregistrované regióny zo 8 štátov: Veľká Británia,
Francúzsko, Nemecko, Belgicko, Holandsko, Španielsko, Spojené štáty americké a
z východnej Európy Poľsko. Tento rok bola prítomná skupina pravoslávnych
študentov teológie z Rumunska a československá skupina. Posledné menované
skupiny zároveň vyjadrujú perspektívu rozvoja IEF - od Východu sa očakáva
nielen záujem, ale aj oživenie a duchovné obnovenie zmaterializovaného Západu. Všetkých 354 účastníkov konferencie malo
predovšetkým počas stolovania možnosť individuálnych kontaktov. Nadväzovali sa
priateľstvá a odovzdávali informácie, čo prebiehalo veľmi neformálne
pripomínajúc skôr stretnutie priateľov než kongres. Podľa vyššieho vekového
priemeru a z celkovej atmosféry bolo zjavné, že mnohí účastníci sa
zúčastňujú konferencie každoročne. Z atmosféry
vyplývalo, že veľká vzdialenosť nie je na prekážku dlhodobým priateľstvám a
túžbe po stavaní mostov k zjednoteniu kresťanov. Z osobných kontaktov
sme tiež videli, že odlišnosť denominácií nie je prekážkou k modlitbe a pokojnej
tolerancii, ale je priam motiváciou k medziľudskému kontaktu, vzájomnému
rešpektovaniu sa a k pomoci.
5. Prínos konferencie
a) Pre nás bola konferencia príležitosťou aspoň krátkodobo
nahliadnuť do života a prostredia ľudí a overiť si, ako znášame odlišnosť
blížnych hovoriacich iným jazykom, žijúcich v odlišnom prostredí,
patriacich do odlišnej cirkvi, ale veriacich v toho istého Boha. b) Umožnila zdieľanie vzájomných skúseností z kresťanského
života. Vďaka reflektovaným zážitkom druhých ľudí sa snáď budeme môcť poučiť z chýb
iných a ostatní sa poučia z našich.
c) Chápajúca solidarita druhých ľudí predstavuje pre každého z nás
významnú osobnú podporu, z ktorej budeme dlho žiť. Niektoré z nových
kontaktov budú možno predstavovať aj podporu trvalejšiu. d) Znamenala pre nás významný osobný zážitok
nebáť sa ísť do vecí a zároveň cennú skúsenosť, že veľké veci robia obyčajní
ľudia. e) Reflektovanie zážitkov iných
ľudí nás viedlo k reflektovaniu vlastných zážitkov vo veciach ekumény a
hľadanie všestranne prijateľných foriem zbližovania s ostatnými
kresťanskými cirkvami. f) Bola tichou
školou vzájomnej medziľudskej tolerancie, ktorú potrebujeme predovšetkým vo
vlastných cirkvách a rodinách. g) Pre
prítomných teenagerov z našej skupiny bola okrem iného stimulom k učeniu
svetových jazykov a pre všetkých z nás bola ničím iným nenahraditeľnou skúsenosťou
vidieť - počuť - zažiť.
Jan Amos Komenský považoval za vrchol vzdelania
cestovanie. Po skvelých skúsenostiach z Anglicka sme mu radi dali za
pravdu.
Klára Podhradská
Příští 28. kongres IEF se bude konat ve dnech 21.-28. 8.
1995 v polském Těšíně. Geografická blízkost a nižší náklady umožní se
zúčastnit i těm, kteří na minulém kongresu nebyli, ačkoli byli přihlášeni. Není
vyloučena ani možnost obstarat vhodné ubytování v Českém Těšíně a denně
docházet několik minut na polskou stranu. Na jeden den dokonce organizátoři
předpokládají pobyt všech účastníků v Těšíně českém.
Poslední komentáře