Jste zde

Svědectví o Přemyslu Coufalovi

22. 2. 2022 uplyne 41 let od zavraždění opata skryté církve Přemysla Coufala (nar. 9.1.1932). Vrahové Coufala mučili dva dny v jeho bytě v Bratislavě a pokoušeli se od něj získat požadované informace. Coufal podlehl, aniž by co vyzradil. Následné „vyšetřování“ dospělo k závěru, že se jednalo o sebevraždu… Přemysla Coufala jsem neznal, ale zprávu o vraždě jsme se dozvěděli. Museli jsme počítat s tím, že se může stát cokoli. Zejména když se v této době StB pokusila i o vraždu našeho biskupa Fridolína Zahradníka. Nařízli mu pneumatiku tak, aby explodovala při vysoké rychlosti. Nehoda se stala v zimě, kus za Brnem, při cestě na Slovensko. Vůz naštěstí skončil v měkké oranici, byť na střeše. Ani Zahradníkovi, ani dvěma spolucestujícím se nic nestalo a bez čelního skla a se zpožděním pokračovali, i když otřeseni, v pastorační cestě…

Řada cenných informací o Přemyslu Coufalovi je uvedena na stránkách Ústavu pro studium totalitních režimů.1 V 60. letech se StB podařilo jej donutit ke spolupráci. Když se tomu vzepřel, StB to s ním vyřídila po svém... Svědčí o tom i informace Ústavu pamäti národa2. Hierarcha, o kterém se podle následujícího svědectví Eduarda Kožucha zmínila matka zavražděného, byl podle svědectví3 Ján Sokol.

Eduarda Kožucha4 jsem znal. Patřil mezi výrazné osobnosti slovenské větve Davídkovské ES. (pH)

 

Vec: svedectvo o duševnom zdraví FMD (1972)

svedectvo zo života Ing. Ing. Přemysla Coufala, CSc., rádového kňaza

Moje svedectvo o F. M. Davídkovi bude veľmi stručné: mal som šťastie stretnúť ho aspoň jedenkrát v živote. Stalo sa to na Rim. kat. fare v Báhoni, okr. Trnava, kde vtedy bol farárom dekan František Šimek, veľký sympatizant a podporovateľ všetkých akcií ES na Slovensku.

Na jar v r. 1972 sa tu zišlo viac ako 30 príslušníkov ES. Hlavným celebrantom eucharistie bol práve F. M. Davídek. Počas sv. omše mal veľmi povzbudivú duchovnú exhortáciu. Pamätám si, že vynikal vysokou inteligenciou, ale aj hlbokou spiritualitou. Vyžarovala z neho odvaha, nebojácnosť, ale i opatrnosť a rozvážnosť. Po stretnutí nás nabádal, aby sme sa v tichu rozišli po dvoch, troch v malých skupinkách všetkými smermi, a to postupne, aby v dedine nevzišlo seba menšie podozrenie o stretnutí… Ako lekár, psychiater prehlasujem, že u FMD som nepozoroval seba menšie známky patológie v správaní, v konaní, či v myslení…

S Přemkom Coufalom O. P. som sa spoznal na jeseň r. 1970. Bol mi nielen spolu bratrom v oltárnej službe, ale i priateľom mojej rodiny. Dosť pravidelne nás navštevoval v mojom rodinnom dome v Malackách. Zvyčajne, keď šiel navštíviť rodičov na rodnú Moravu, stavil sa aj u nás. Bol to veľmi nadaný človek v technických vedách, ale nie menej aj v teológii. Ovládal, pokiaľ viem, veľmi dobre nemecký, anglický a ruský jazyk. Obaja rodičia Pr. Coufala boli učitelia, ale aj hlboko nábožní ľudia. Zrejme tu sa mu dostalo širokého základu do života tak intelektuálneho ako i duchovného.

Bol generálnym vikárom F. M. Davídka pre záležitosti ES na Slovensku. Spojkou medzi FMD a cirkvou východného obradu na vých. Slovensku. Často navštevoval aj. p. biskupa Hirku.

Bol to nesmierne húževnatý, obetavý a pracovitý človek vo svojom svetskom obore, ale rovnako zanietený aj pre potreby bojujúcej a prenasledovanej cirkvi na Slovensku. Práve tejto venoval všetok svoj voľný čas. Či už to boli všetky soboty a nedele, či nočný čas uprostred týždňa… Preto bol neustále na cestách. Navštevoval kňazov ES, pripravoval nových kandidátov na svätenia, teologické skúšky, exercície a pod.

Rovnako to bolo aj vo svetskom, technickom obore. Bol vynikajúcim odborníkom drevárskeho priemyslu. Nakoľko však nebol členom KSČ (ani sympatizantom, či udavačom), nemohol zastávať žiadne vedúce či vedecké funkcie. Napriek tomu pre svoje rečové znalosti a nevedomosť vedúcich straníckych kádrov sprevádzal často zahraničné návštevy na svojich pracoviskách, ba vysielali ho aj na služobné cesty na Západ. Aj v tom možno vidieť riadenie Ducha sv., lebo na Západ sa vtedy dostal len málokto mimo straníckych prominentov. Preto mnohé tieto cesty využíval aj na zabezpečenie aktivít ES v zahraničí: odovzdával a prijímal správy o činnosti ES patričným autoritám cirkvi, ktoré mali priame prepojenia, či styky s pápežom.

„Vševediaci a všemohúci“ komunistický režim si začal postupne čoraz viac všímať pohyb nášho kňaza. Začal byť sledovaný prísl. ŠTB.

Viackrát ma o tom upovedomil pri svojich návštevách v mojom dome. Bol však aj zvýšene opatrný a prezieravý. Akonáhle len opustil Bratislavu, snažilo sa ho vždy sledovať aj auto prísl. ŠTB. Bol si toho vedomý. Bolo to najmä koncom 70-tych rokov. Spoznali v ňom nebezpečného človeka pre paranoidný režim. Snažili sa zvýšene sledovať všetky jeho kroky. Posledné roky pred smrťou ho nechceli pustiť ani na zahraničné cesty na Západ, i keď by to neraz jeho zamestnávateľ potreboval. Přemek nedostal povolenie na výjazd.

Až na jeseň r. 1980 mu opäť povolili cestu na Západ, to bola v poradí posledná. Premo se náležite pripravil, že navštíví kompetentné cirkevné miesta a autority na Západe, vrátane Vatikánu. Žiaľ, bola to pasca, nasadili mu cestou komplica, ktorý ho všade sledoval.

Po návrate domov začali intenzívne výsluchy na ŠTB, ktoré sa stupňovali a krátko pred zavraždením boli priam každodenné, po práci dlho do noci. Na výsluchoch ho konfrontovali s fotografickou dokumentáciou pri stretnutí s príslušníkmi cirkvi na Západe, vrátane stretnutia sa s biskupom Hnilicom. Nedalo sa nič popierať. Vyhrážali mu zabitím, likvidáciou bez stopy. O tomto všetkom vedeli dobre aj jeho najbližší, jeho spolupracovníci a vedel som o tom i ja so svojou manželkou. ŠTB v ňom spoznala veľkú osobnosť cirkvi, a to jej skrytej časti, ktorá komunistický režim najviac iritovala, lebo nepoznal jej štruktúru, osoby v nej začlenené a ani všetky jej aktivity. Oficiálna cirkev v ČSSR nemala už biskupov, resp. tých málo, čo mala, títo poväčšine boli lojálni voči režimu. ŠTB cítila a spoznávala, že v skrytej časti cirkvi existuje hierarchia, episkopát, a ten chcela spoznať, zlikvidovať. Intuitívne cítila, že aj Premo Coufal je dôležitou osobnosťou v tejto štruktúre, nevedela však akou, ani sa to od Pr. Coufala nedozvedela. Preto sa rozhodla zlikvidovať ho. Mala už v tom dlhú prax.

Neustále výsluchy na ŠTB, najmä v noci, boli nadmieru vyčerpávajúce pre Přemysla. Neustále vyhrážanie sa uväznením a likvidáciou podlamovali jeho fyzické sily. Duch bol však stále pevný. Niekedy koncom januára r. 1981 navštívil mňa i manželku v neskorých večerných hodinách. Spomínal, že ŠTB mu dala prísľub, že mu dajú pokoj, že prestanú s výsluchmi, ak im prinesie do stanoveného termínu 20 tisíc Kčs. Premo tieto peniaze nemal. Ale vypožičal si ich, resp. jeho priatelia mu ich zadovážili. Pokoj však nemal ani po zaplatení kaucie. Bolo to len hrubé vydieranie, resp. možno povedať, že za vopred vybrané peniaze ŠTB vyplatila najatých vrahov. Výsluchy na ŠTB pokračovali ďalej. Spolupracovníci viackrát videli, že len čo opúšťal pracovisko, už ho na ulici čakalo auto s prísl. ŠTB a tí ho hneď brali na výsluchy. Nevedno, čo od neho všetko chceli vedieť, bol pre nich jednoducho nebezpečný. Ale je isté, že Premo nič nevyzradil, resp. nikoho z radov ES.

Spolupracovníkov vždy upovedomil, kam ide a kedy sa vráti. V prípade výsluchov už to bola iná záležitosť. Preto dôverným dal aj kľúče od svojho bytu, aby ho hľadali, ak by sa stal nezvestným. Býval na činžiaku v 1-izbovom byte v Bratislave.

Asi 10 dní pred svojou smrťou ma navštívil v Malackách v neskorých nočných hodinách. Preniesol si do môjho domu ukryť niektoré veci, najmä, ktoré by prezrádzali jeho kňažstvo. Bol krajne rozrušený. Tvrdil, že ŠTB sa mu stále vyhráža likvidáciou, alebo uväznením. Želal si, aby to už malo svoj koniec. Javil sa aj psychicky veľmi exaltovaný, ale s odovzdanosťou do vôle Božej, so živou vierou i nádejou v duši. Len aby vydržal, aby nič nevyzradil.

A vydržal, nič nevyzradil!

Výsluchy ešte pokračovali… Dňa 22. 2.1981 sa vrátil večer domov z ŠTB. V byte mu nesvietilo elektrické svetlo. Šiel za domovníkom, aby sa spýtal, či nevie prečo. Domovník nič nevedel. Premo vošiel do svojho bytu a čo sa udialo je strašné a z časti neznáme!

Susedia počuli z jeho bytu len veľký buchot, údery… Najatí vrahovia čakali na svoju obeť. Po chvíli nastalo mŕtvolné ticho...

Ako som už spomenul, Premo vždy upozornil svojich najbližších spolupracovníkov, že odchádza na takú či onakú cestu a vráti se vtedy a vtedy. Tentoraz však už nebol dva dni na svojom pracovisku a nikomu nič neohlásil, kam odchádza… Bolo to zlovestne podozrivé. Dvaja zo spolupracovníkov sa vydali hľadať ho v jeho byte, čo azda neochorel. Keď otvorili byt, užasli hrôzou. V byte bol veľký neporiadok, zo stola v miestnosti chýbala jedna noha, bola pohodená opodiaľ. Všade zaschnutá krv, aj po stenách, s otlačenými dlaňami a prstami. Musel si svoje prežiť, než dokonal, zrejme sa bránil, ale v v úplnej tme sa brániť nijako nedalo, tam padali len údery… Dlho sa v byte nezabavili. Zbadali, že ešte v priľahlej kúpeľni ležalo celé zakrvácané, bezvládne telo nebohého kňaza… Keď v zápätí prišla ŠTB, vyhnala spolupracovníkov a svedkov z bytu, ten uzamkla a strážila…

Matka nebohého, p. Zděnka Coufalová, zaplatila niečo zriadencovi súdnej pitvy a ten jej potom na chvíľu ukázal dokaličené telo jej syna. Sotva ho mohla poznať. Samé podliatiny po celom tele, jedno oko vytlačené z jamky, pod druhým veľká podliatina. Na zápästí rezné rany. Keď priviezli mŕtve telo z Bratislavy do jeho rodiska na Morave, matka s dobrými ľuďmi vykonala dôkladnú obhliadku zmrzačeného tela svojho syna. Zlomený nos, telo samá podliatina. ŠTB vyhlásila celú záležitosť za sebe vraždu a tak ju publikovala v tlači.

Telesné pozostatky Přemka Coufala sú uložené v Hrubčicích na Hané v rodinnej hrobke. Na krásnom náhrobnom kameni sú už umiestnené aj votívne tabuľky… Ide zatiaľ o nekanonizovaného mučeníka, kňaza a rehoľníka katol. cirkvi, jej skrytej vetvy, ktorý svoj život, a to celý život, obetoval a položil pri obrane a šírení viery…

Matka nebohého p. Zd. Coufalová krátko pred svojou smrťou povedala: „Nech Boh odpustí hierarchovi na Slovensku, ktorý prezradil môjho syna komunistickým úradom.“

Záverom: Zatiaľ čo viacerí duchovní kolaborovali s komunistickou mocou, tak, ako predtým, aj dnes zastávajú na Slovensku vysoké cirkevné úrady, kým kňazi zo skrytej cirkvi, ale aj z radov oficiálnej cirkvi, sú vylúčení z vlastného vedenia cirkvi.

Dňa 7. 10. 1987 bol zavraždený na Slovensku aj ďalší kňaz: Vdp. Štefan Polák, správce fary v Borovciach pri Piešťanoch. Krátko predtým sa dostal do Ríma, aby bol prijatý na osobnej audiencii aj sv. Otcom. Po návrate z Ríma prestal chodiť na schôdze „Pacem in terris“. Bol podozrivý ŠTB, či azda nie je tajným biskupom. Preto sa ho rozhodla zlikvidovať. Zavraždenie bolo rovnako ukrutné ako u Prema Coufala. Je podozrenie, že ho vykonalo to isté popravné komando… Vrahovia behajú voľne na slobode, azda sú z nich veľkí podnikatelia, vydierači, so zaschnutou krvou na rukách…

P.S. Ešte krátko k prípadu F. M. Davídka: Je známa prax bývalej ŠTB, v tomto i v iných prípadoch, že jej nepohodlné osoby označila ako duševné choré, alebo iným puncom diskreditácie. V prípade FMD sa jej táto fáma mnohom vydarila. Osvojil si ju „Pacem in terris“ a žiaľ, svojim spôsobom osvojili si ju aj niektorí z radov Vatikánu. Mimochodom aj Krista vyhlásili za blázna, pre osobitosť jeho náuky i spôsobu života. Vymykal sa v mnohom konvenčnému spôsobu žitia farizejov a zákonníkov…

4 MUDr. Eduard Kožuch (1936-2015), psychiatr, kněz ES; psáno v březnu 2000

https://ok21.sk/za-tajnym-knazom-eduardom-kozuchom/